Ten spis je obrazom krajiny

Keďže som už vypovedal pred Špeciálnou prokuratúrou aj Úradom boja proti korupcii, asi by som sa mal držať svojej línie. Spis som teda dostal anonymne, niekedy v roku 2009. Nech si každý domyslí, čo chce. Pre mňa je prvoradé chrániť moje zdroje.

Áno, ľudí, ktorí figurujú v spise Gorila ako siskári, poznám. Ale odmietam, že niekto z nich bol pre mňa zdrojom informácií. Ten spis som jednoducho dostal do rúk a spätne som začal overovať informácie, ktoré sú v ňom obsiahnuté.

Stretol som sa s človekom, Petrom Mravcom, ktorý realizoval túto akciu ako agent tajnej služby. Bol šéfom analytikov v rámci piateho odboru, ktorý sa venuje organizovanému zločinu a ekonomickým hrozbám štátu. Bol som v jeho byte, kde vykonal svoju akciu, videl som jeho ženu a deti, s ktorými tam býval. Nielen zo spisu, ale aj od iných ľudí, ktorí v tom čase pôsobili v tajnej službe, viem, ako vznikla tá akcia a viem, že o Mravcovi mali vysokú mienku. Napokon, bol ochotný, aby sa tá akcia vykonala v jeho byte, hoci to bolo pre jeho rodinu nebezpečné.

Niekoľkokrát som to s ním riešil, pretože naozaj každému mysliacemu človeku napadne, že je to zvláštna náhoda. Jeho odpoveď bola jednoduchá a dôveryhodná: Mravec kúpil koncom 90. rokov byt v dome na Vazovovej ulici, v ktorom si byty kupovali tiež ľudia z bývalého vedenia VSŽ. Mravec si bol preto istý, že je to bezpečná investícia a pri kúpe nenaletí developerovi, ktorý je v skutočnosti podvodník. Veď vieme, o akej dobe hovoríme. A náhoda chcela, že Zoltán Varga, ktorý vtedy nič neznamenal, si tu tiež kúpil byt. V roku 2005 si Mravec všimol, že na jeho ulici sa dejú čudné veci a oznámil to svojim nadriadeným.

Chodili tam vládne bavoráky a ľudia z Penty. SIS si nechala operatívne zistiť, kto tam chodí a kde sa stretávajú. A tak prišli na to, že tie stretnutia prebiehajú hneď vedľa bytu, v ktorom býval Mravec. Siskári sa Mravca opýtali, či by bol ochotný dať si namontovať novú technológiu ITP s názvom Gorila. Toto je kľúčová vec. Hlavné postavy si boli jednoducho isté, že byt je čistý.

Vtedy bolo bežné, že sa montovali ploštice, ktoré boli schované v samotnom byte, napríklad v lampe. Dali sa teda odhaliť, alebo znefunkčniť takzvanými rušičkami. Gorila však spočíva v tom, že z druhej strany steny, teda v tomto prípade v susednom byte, sa navŕtala diera, kam sa dala ploštica s elektrickým káblom. Preto ich mohli chytiť in flagrante delicto, pretože s niečím takým nemohli rátať.

On bol podozrivý, SIS mohla cez neho využiť frázu o prenikaní do štátnych štruktúr za účelom privatizácie, a takto žiadať súd o súhlas s odpočúvaním.

Ak nepočítam radových operatívcov, hovoril som so štyrmi dôležitými funkcionármi SIS a VOS. Pritom nešlo o jednorazové stretnutia, s týmito ľuďmi som sa stýkal opakovane a dlhé roky sa s nimi bavím o Gorile ako o vážnom, pravdivom spise.

Neporovnával som úplne každé slovo s tým, čo mám k dispozícii, ale naozaj to vyzerá ako totožný materiál. Má to však jeden háčik. Na internetovej stránke je aj nejaký úvod, v ktorom sa hovorí o Mravcovi aj ďalších siskároch z Magalovho obdobia. Tento úvod nie je súčasťou originálneho spisu, je to skôr amatérsky pokus s účelom diskreditovať Magalovu SIS, kde sú aj výmysly.

Priamo desať až dvanásť.

Robili sa prepisy odposluchov aj ich skrátené záznamy. To, čo teraz môžeme čítať na internete, je skrátený záznam. Je to vlastne sumarizácia odposluchov, ktorá sa posiela mimo tajnej služby, premiérovi, ministrovi vnútra a tak ďalej. Tieto informácie nie sú vymyslené ani sfalšované. Robil to skúsený profesionál, ktorý vie, čo robí. Ak sa tam v zátvorkách píše o tom, kto mal asi čo na mysli, je to pomôcka pre šéfa tajnej služby, premiéra či ministra, aby rozumel kontextu, v ktorom sa rozprávajú odpočúvané osoby vo svojich zasvätených rozhovoroch.

Včera (minulý utorok – pozn. red.) som sa stretol s Ľubomírom Arpášom, ktorý bol v tom čase šéfom kontrarozviedky, a aj on mi potvrdil, že ten spis je pravdivý. Arpáš označil za menej dôveryhodnú len záverečnú sumarizáciu, ktorá obsahuje Mravcove domnienky ako napríklad, že on, teda Arpáš, mal predať originálne nahrávky rozhovorov Pente aj Malchárkovi.

Áno, ja len uvádzam, čo hovorí bývalý šéf kontrarozviedky. Pre mňa je dôležité, že aj on potvrdil autenticitu samotnej Gorily. Mravcova záverečná sumarizácia nie je taká významná.

Pozrite sa, mne ako novinárovi je to vlastne jedno, pretože mojou úlohou nie je obviniť niekoho z trestnej činnosti. Pre mňa je dôležitý obraz, ktorý Gorila poskytuje o fungovaní tejto krajiny. Ale ak sa takto pýtate, podľa mňa môžu polícia a prokuratúra nanajvýš zistiť, že tá akcia sa vykonala, že sedia registratúrne čísla a že súhlasí štruktúra spisu. Čo sa týka obsahu, najdôležitejšie je, aby SIS spolupracovala. Mitrík musí zbaviť mlčanlivosti Petra Mravca a zvyšok siskárov, ktorí na tom fyzicky robili.

Áno, budú chcieť hovoriť, veď Mravec aj teraz po posledných voľbách napísal listy premiérke, ministerke spravodlivosti aj ministrovi vnútra. Títo ľudia by do toho išli.

Žiaľ, na Slovensku je veľmi silná konšpiračná fóbia. Každý si myslí, že za všetkým je nejaká väčšia hra. Som presvedčený, pretože som stretol už veľa svedomitých siskárov a policajtov, že Gorila je výsledkom poctivej roboty a určite aj istého vzrušenia z toho, že sa im naozaj podarilo chytiť veľké ryby. Pre nich to bolo predsa naplnenie zmyslu ich práce, keďže odkryli systém fungovania tejto krajiny. Ja viem, že pre nich to bola veľká vec. Tým väčšie bolo ich sklamanie, že ani tie najjasnejšie prípady sa nedajú vyšetriť, a dokonca ani nie je možné, aby sa s vyšetrovaním vôbec začalo.

Je pravda, že diery v SIS sa postupom času zväčšovali a unikali informácie o odposluchoch. Preto Varga púšťal hlasnejšie televízor a aj rozhovory boli tichšie. Vo februári sa zrušila privatizácia a hlavní aktéri sa prestali stretávať v byte. Zrejme niečo tušili. Ja si inak myslím, že keď sa Dzurinda dozvedel o týchto odposluchoch, tak sa z toho „posral“. Uvedomil si, že Penta, ktorú najskôr potreboval na pokračovanie vládnutia, sa časom utrhla z reťaze a že ak to takto bude pokračovať, SDKÚ to môže politicky ublížiť. Radšej ukončil privatizáciu, než by mal pár mesiacov pred voľbami ďalší veľký škandál.

(Smiech.) Nie. Už vtedy sme vedeli, že Smer funguje ako podnik s akcionármi. Aj vtedy sme vedeli, že Haščák pri založení Smeru stranu aj oficiálne zasponzoroval, hoci len smiešnym miliónom korún. Ale to je asi tak, ako keď si psy značkujú teritórium. Penta si jednoducho Smer označkovala.

Jedna interpretácia je, že Fico Magalovi povedal, nech to nechajú tak, lebo to ide proti všetkým. Iný výklad mi ponúkli Magalovi siskári, podľa ktorých bol s týmto odpočúvaním aj právny problém, pretože odpočúvanie bolo najskôr súdne naviazané na Vargu, pričom v byte sa odpočúvali aj rozhovory, pri ktorých nebol Varga. Penta je vraj veľmi silná a právne by sa to neustálo. Ale neviem, či je tento právny výklad správny, alebo je len účelový. Treba si uvedomiť, že Gorila je hrozbou pre celý systém, ktorý tu funguje. Preto ten systém nemá záujem na riadnom vyšetrení.

Tu už narážame na ťažkosti pri novinárskej práci. Súd vám nemôže dať túto informáciu. Neoficiálne mi však príslušné policajné kruhy potvrdili, že to sedí. SIS tiež nepriamo potvrdila, že to má, pretože podľa mojich informácií policajtom netvrdili, že je to výmysel, len vymenúvali prekážky, pre ktoré nemôžu spolupracovať.

Haščák bol rozrušený. Vravel, že nech nenaletím na takýto falzifikát. Hovoril mi, že je to zmes odpočutých telefonátov a výmyslov, čo je podľa mňa nedôveryhodné. Človek ako on by predsa do telefónu nič podstatné nepovedal. Neskôr mi zavolal Zoltán Varga, ktorý sa mi vyhrážal, že ak to napíšem, môžem rátať s tým, že on to nenechá len tak.

Áno, stretol som sa s ňou v jednej reštaurácii, pričom vopred nevedela, o čom bude reč. Keď som jej povedal o obsahu spisu, rozplakala sa a nechcela o tom vôbec hovoriť. Predpokladal som, že bude najslabším článkom, a to sa mi aj potvrdilo. Vargove vyhrážky a Bubeníkovej emotívnosť boli pre mňa ďalšími dôkazmi, že Gorila je autentická.

Bol som za Dzurindom, ktorý mi s typickou intonáciou povedal: pán redaktor, dúfam, že nechcete, aby som porušil štátne tajomstvo.

Či je pravda, že mu boli odstúpené spravodajské informácie zo SIS-ky a či môže potvrdiť obsah spisu. Ale odmietol sa so mňou o tom baviť. Bol som aj za Vladimírom Palkom, ktorý sa tiež odvolal na štátne tajomstvo.

Martin ma kontaktoval krátko nato, ako som ten spis dostal do rúk. Pýtal sa, či je pravda, že mám v rukách niečo, čo sa týka aj niekoho z SDKÚ. Keď som to potvrdil, bol chvíľu ticho a potom mi povedal, aby som si dával veľký pozor, pretože ide o vážnu vec. 

Nikto z ľudí, ktorí o tejto veci niečo vedia a sami nemajú priamy záujem Gorilu odmietnuť, mi nepovedal, že by to bol výmysel. Aj ľudia blízki tejto finančnej skupine mi vraveli, že veria tomu, že tam Haščák naozaj bol, ale nemal by za to pykať. Oni skutočne veria, že vedia lepšie organizovať štát ako iní a preto sa hnevajú, že ich s týmto otravujeme. Podľa nich sa tu bude vždy kradnúť, ale jedni sú predsa lepší a druhí horší. Táto mentalita, ktorá patrí k Pente aj k SDKÚ, je v nich silno zakorenená. Lenže bežného človeka, ktorý sa vozí na škodovke, žije v dome zaťaženom veľkou hypotékou, musí čítanie Gorily zamraziť. Postavy a postavičky z Gorily však naozaj fungujú v inom svete, ony si v ňom zvykli. Pre nich je prehadzovanie miliardami normálna vec, títo ľudia hore úplne stratili predstavu o obyčajnom živote.

Pokiaľ ide o privatizácie, o ktorých sa tu hovorilo, možno ľahko overiť z otvorených zdrojov, že tie sumy sedia. Pri iných predajoch – ako napríklad pri teplárenských podnikoch, ktoré sa napokon neuskutočnili – ak porovnáte dátum, keď o tom hovoria v byte, s tým, čo sa vtedy o tom písalo v médiách, všetko súhlasí. Alebo iný príklad: Fico mal prísť do bytu po autosalóne v Inchebe, a naozaj si možno spätne overiť, že ten autosalón sa vtedy konal.

Samozrejme, všetko sa dá spochybniť. Ale viaceré miesta svedčia v prospech toho, že ten spis nebol zmanipulovaný. Napríklad Malchárek hovorí, že do nejakého orgánu umiestnia konkrétnych štyroch ľudí a keď si to spätne overujete, zistíte, že napokon sa niektoré mená zmenili. To je dané len tým, že Malchárek hovoril o plánoch, no a plány sa, samozrejme, menia. Fakt, že ich plány občas nekorešpondujú s neskoršou realitou, len pridávajú Gorile na dôveryhodnosti. Takisto sú niekedy skomolené mená, čo je dané tým, že ten, kto odpočúval cez stenu, to meno presne nerozumel.

Nie. Povedal by som to takto: Gorila je ako obraz, ktorý niekto maľuje spamäti. Aktéri sa voľne rozprávajú, nemajú potrebu byť úplne presní. Ale ten obraz o našej krajine je skutočný.

V tomto momente nechcem prezradiť, čo som zistil, ale vyzerá to tak, že niečo z toho sa mohlo udiať, i keď sa menil mechanizmus. No možnosti novinára sú v tomto obmedzené, nemôžem sa napríklad dostať k bankovým dokladom. Polícia mohla všetko vedieť už koncom roka 2009. Nič jej nebránilo, aby založila vyšetrovací spis a hľadala bankové dokumenty, hneď by to vypátrali.

Tibor Gašpar bol vtedy šéfom Úradu boja proti korupcii a Ján Rejda bol jeho najbližším človekom – títo dvaja určite nemali záujem to riešiť. Ten spis som odovzdal už v roku 2009, polícia ho však stratila. Pre mňa bolo ich vyšetrovanie absolútne nedôveryhodné.

To je hlúposť. Rejda aj Varga boli blízki kamaráti, pričom Varga bol predtým v polícii Rejdov nadriadený. Predstava, že by Rejda z neho nenápadne ťahal pre políciu kľúčové informácie, stavia Vargu do pozície úplného hlupáka.

Prečítam vám dnešnú sms od jedného policajta, ktorý pracuje na Úrade boja proti organizovanej kriminalite: „Som skeptický, zrejme jediné, čo pomôže v tomto politickomafiánskom štáte, je defenestrácia z najvyšších okien.“ Ja s tým súhlasím. Tento systém nemá síl, aby to vyšetril. Len čo nájdete jedného svedomitého policajta, skočia naňho desiati, ktorí sú podplatení a znemožnia jeho prácu. Pre mňa sú hrdinami policajti, ktorí s tým naozaj chceli niečo robiť. Pre mňa je takým hrdinom Peter Mravec, ktorý robil v SIS všetko možné, aby sa to vyšetrilo. Nechcel nič predať ani speňažniť, len chcel, aby sa vyšetrila pravda. Alebo je pre mňa hrdinom policajt Martin Mikula z protikorupčného úradu z Gašparovej éry. Aj tento policajt chcel naozaj ísť do toho, ale bol odídený. Títo ľudia trpeli v osobnom živote, napriek tomu sa snažili s tým niečo urobiť. Aj oni sú pre mňa nádejou tejto krajiny.


TOM NICHOLSON Absolvoval históriu na University of Toronto v Kanade. V médiách pracuje takmer 20 rokov. Pôsobil ako redaktor The National Post v Toronte a šéf spravodajstva v Whig-Standard v Kingstone. V roku 1995 sa natrvalo presťahoval na Slovensko. Bol šéfredaktorom a vydavateľom novín The Slovak Spectator. Neskôr pracoval v denníku SME ako investigatívny reportér a komentátor. Na jeseň roku 2010 prišiel ako investigatívec do ekonomického týždenníka Trend, v ktorom pôsobil do konca minulého roka. Od roku 2009 sa zaoberá spisom Gorila, ktorý získal ako prvý novinár. Momentálne pripravuje o celej kauze knihu, ktorá by mala vyjsť v najbližších týždňoch.