Večery piesňových cyklov patria k „fajnšmekerským“ koncertným žánrom. Je nesmierne náročné vystavať sled vokálno-klavírnych miniatúr do podoby, ktorá by udržala poslucháča v plnej koncentrácii. Šesťdesiat minút s Pavlom Bršlíkom – vandrujúcim tovarišom túžiacim po láske krásnej mlynárky – však uplynulo rýchlejšie než voda v potoku, ktorý je popri nešťastnom mládencovi druhým protagonistom Schubertovho opusu.
Mladý slovenský tenorista má Krásnu mlynárku v repertoári od roku 2012. Prvýkrát sa s ňou predstavil v hornobavorských kúpeľoch Wildbad Kreuth na Medzinárodnom hudobnom festivale Olega Kagana, vlani mu za ňu aplaudovalo náročné publikum Mníchovských operných slávností. Hoci (ako trefne poznamenal organizátor cyklu Veľké slovenské hlasy Ján Korecký) v slovenských podmienkach hraničí usporiadanie monotematického piesňového koncertu „s rizikom podnikania“, tentoraz nešlo o povestné hádzanie perál nehodným adresátom: poslucháči v Malej sále bratislavskej Reduty (5. novembra 2014) ocenili Bršlíkov subtílny program búrlivými ováciami.
.tajomstvo liederabendov
K zasvätenej piesňovej interpretácii zďaleka nestačí technická dispozícia či krása hlasu. Tajomstvo úspechu „Liederabendov“ spočíva v cite umelcov pre dramaturgickú mikro- aj makroštruktúru, v schopnosti vypracovať jednotlivé piesne a zároveň vystavať cyklus ako dramaticky klenutý celok. Poslucháča musia vtiahnuť do intímneho sveta hrdinu, ktorý tu stojí bez kostýmu, bez kulís a v prípade schubertovského večera pre mnohých aj bez porozumenia spievanému textu (tým, čo si stihli prečítať preklad staršej hudobno-textovej analýzy z pera Borisa Kremneva, empaticky vyšiel v ústrety kvalitne pripravený bulletin).
Pavol Bršlík spĺňa najvyššie žánrové kritériá: je mimoriadne muzikálny, dokonale rozumie textovo-hudobnej štruktúre piesní, minuciózne ich analyzuje. Nálady strieda v rýchlom tempe, zhmotňujúc tak rozorvanosť romantickej duše Schubertovho tovariša. Toho priateľský potôčik privedie k mlynu, kde žije krásna mlynárka. Mladík sa zmieta v poryvoch ľúbostného citu, sužujú ho netrpezlivosť, zvedavosť a napokon i žiarlivosť, ktorá vzbĺkne s príchodom poľovníka. Jeho obavy sú opodstatnené: Mlynárka dáva prednosť jágrovi, mlynár ukončuje svoj život vo vodách potoka.
Schubert dobre poznal bolesť neopätovanej lásky, jeho vlastné milostné pnutia boli zväčša beznádejné a bezvýchodiskové. Hoci prežil čulý bohémsky život v kruhu početných priateľov, nedokázal nájsť uspokojenie. „Šťastie je tam, kde nie som ja,“ spieva sa v jednej z jeho najslávnejších piesní, v Pútnikovi. Smutný údel človeka, ktorého podľa renomovaného poľského muzikológa Mieczysława Tomaszewského „vrodená nesmelosť a bezradnosť v živote odsudzovali na neúspech vo sfére erotických pocitov, ktoré sa odohrávali medzi túžbou dosiahnuť nedosiahnuteľné a smútkom za tým, čo stratil“, sa zračí v mnohých zo šiestich stovák Schubertových piesní.
.bršlíkova krásna Mlynárka
V Krásnej mlynárke sa spája klasicistická priezračnosť s vypätou romantickou emocionálnosťou. V tvorbe skladateľa, narodeného na predmestí Viedne, sa popri intonáciách a rytmoch rakúskeho folklóru nemohla neodraziť hudba viedenských klasikov (Haydn, Mozart, Beethoven), ktorých diela dokonale poznal. „O význame tvorby Schuberta v dejinách hudby však rozhodol spôsob, akým tieto tradície rozvíjal a akým sa im svojou tvorivou koncepciou romantickej hudby vzpriečil,“ tvrdí Tomaszewski. Krásna mlynárka vznikla v roku 1823 v období, ktoré poľský muzikológ nazval „putovaním v zlovestnom tieni“. Na jeseň 1822 sa totiž Schubert nakazil syfilisom. No aj napriek nevyliečiteľnej chorobe, ktorá sa podpísala na jeho predčasnej smrti (mal tridsaťjeden rokov), postupne dosiahol ľudskú a najmä umeleckú konsolidáciu. Skladby zrelého obdobia sú predchnuté melancholicko-snivými náladami s tragickými akcentmi.
V podaní mladícky pôsobiaceho Pavla Bršlíka znejú piesne dvadsaťšesťročného Schuberta dojemne autenticky. V lyrických pasážach sa občas ozve šteklivo chlapčenský tón, piana majú podmanivú mäkkosť, forte zase kovový lesk a pevnú dychovú oporu, frázam ani pri vzornej nemeckej dikcii nechýba medová vláčnosť. Jeho príťažlivý lyrický tenor v nižšej polohe časom nadobudol krásny zamatový odtieň a vo výškach si zachoval istotu i lesk. Klavirista Róbert Pechanec, právom považovaný za slovenskú korepetítorskú jednotku, prežil s Bršlíkom každučký tón, spolu s ním (a pre neho) vyčaroval celú dúhu nálad, pohrávajúc sa s rytmickými a melodickými akcentmi neľahkého inštrumentálneho partu.
Umelcova obdivuhodná koncentrácia (dvadsať zhudobnených básní Wilhelma Müllera spieval spamäti) vydržala do posledného tónu Schubertovho cyklu, takže publikum spevákovi rado odpustilo výpadok v prídavku – známej piesni Mikuláša Schneidra-Trnavského Keby som bol vtáčkom. Skladbu „slovenského Schuberta“ Bršlík nezaradil náhodou: výber z Trnavského piesňových cyklov je obsahom jeho prvého profilového CD (Viva musica!, 2014). Popri umeleckých kvalitách nahrávky treba „nekomerčný“ obsah CD oceniť ako mimoriadne sympatické gesto, smerované tak domov, ako aj k zahraničnému publiku, ktoré si talentovaného tenoristu užíva podstatne častejšie, než to slovenské.
.autorka je operná kritička a stála spolupracovníčka .týždňa.
Pavol Bršlík, Róbert Pechanec: Krásna mlynárka, Malá sála Reduty, Bratislava, 5. novembra 2014.
Mladý slovenský tenorista má Krásnu mlynárku v repertoári od roku 2012. Prvýkrát sa s ňou predstavil v hornobavorských kúpeľoch Wildbad Kreuth na Medzinárodnom hudobnom festivale Olega Kagana, vlani mu za ňu aplaudovalo náročné publikum Mníchovských operných slávností. Hoci (ako trefne poznamenal organizátor cyklu Veľké slovenské hlasy Ján Korecký) v slovenských podmienkach hraničí usporiadanie monotematického piesňového koncertu „s rizikom podnikania“, tentoraz nešlo o povestné hádzanie perál nehodným adresátom: poslucháči v Malej sále bratislavskej Reduty (5. novembra 2014) ocenili Bršlíkov subtílny program búrlivými ováciami.
.tajomstvo liederabendov
K zasvätenej piesňovej interpretácii zďaleka nestačí technická dispozícia či krása hlasu. Tajomstvo úspechu „Liederabendov“ spočíva v cite umelcov pre dramaturgickú mikro- aj makroštruktúru, v schopnosti vypracovať jednotlivé piesne a zároveň vystavať cyklus ako dramaticky klenutý celok. Poslucháča musia vtiahnuť do intímneho sveta hrdinu, ktorý tu stojí bez kostýmu, bez kulís a v prípade schubertovského večera pre mnohých aj bez porozumenia spievanému textu (tým, čo si stihli prečítať preklad staršej hudobno-textovej analýzy z pera Borisa Kremneva, empaticky vyšiel v ústrety kvalitne pripravený bulletin).
Pavol Bršlík spĺňa najvyššie žánrové kritériá: je mimoriadne muzikálny, dokonale rozumie textovo-hudobnej štruktúre piesní, minuciózne ich analyzuje. Nálady strieda v rýchlom tempe, zhmotňujúc tak rozorvanosť romantickej duše Schubertovho tovariša. Toho priateľský potôčik privedie k mlynu, kde žije krásna mlynárka. Mladík sa zmieta v poryvoch ľúbostného citu, sužujú ho netrpezlivosť, zvedavosť a napokon i žiarlivosť, ktorá vzbĺkne s príchodom poľovníka. Jeho obavy sú opodstatnené: Mlynárka dáva prednosť jágrovi, mlynár ukončuje svoj život vo vodách potoka.
Schubert dobre poznal bolesť neopätovanej lásky, jeho vlastné milostné pnutia boli zväčša beznádejné a bezvýchodiskové. Hoci prežil čulý bohémsky život v kruhu početných priateľov, nedokázal nájsť uspokojenie. „Šťastie je tam, kde nie som ja,“ spieva sa v jednej z jeho najslávnejších piesní, v Pútnikovi. Smutný údel človeka, ktorého podľa renomovaného poľského muzikológa Mieczysława Tomaszewského „vrodená nesmelosť a bezradnosť v živote odsudzovali na neúspech vo sfére erotických pocitov, ktoré sa odohrávali medzi túžbou dosiahnuť nedosiahnuteľné a smútkom za tým, čo stratil“, sa zračí v mnohých zo šiestich stovák Schubertových piesní.
.bršlíkova krásna Mlynárka
V Krásnej mlynárke sa spája klasicistická priezračnosť s vypätou romantickou emocionálnosťou. V tvorbe skladateľa, narodeného na predmestí Viedne, sa popri intonáciách a rytmoch rakúskeho folklóru nemohla neodraziť hudba viedenských klasikov (Haydn, Mozart, Beethoven), ktorých diela dokonale poznal. „O význame tvorby Schuberta v dejinách hudby však rozhodol spôsob, akým tieto tradície rozvíjal a akým sa im svojou tvorivou koncepciou romantickej hudby vzpriečil,“ tvrdí Tomaszewski. Krásna mlynárka vznikla v roku 1823 v období, ktoré poľský muzikológ nazval „putovaním v zlovestnom tieni“. Na jeseň 1822 sa totiž Schubert nakazil syfilisom. No aj napriek nevyliečiteľnej chorobe, ktorá sa podpísala na jeho predčasnej smrti (mal tridsaťjeden rokov), postupne dosiahol ľudskú a najmä umeleckú konsolidáciu. Skladby zrelého obdobia sú predchnuté melancholicko-snivými náladami s tragickými akcentmi.
V podaní mladícky pôsobiaceho Pavla Bršlíka znejú piesne dvadsaťšesťročného Schuberta dojemne autenticky. V lyrických pasážach sa občas ozve šteklivo chlapčenský tón, piana majú podmanivú mäkkosť, forte zase kovový lesk a pevnú dychovú oporu, frázam ani pri vzornej nemeckej dikcii nechýba medová vláčnosť. Jeho príťažlivý lyrický tenor v nižšej polohe časom nadobudol krásny zamatový odtieň a vo výškach si zachoval istotu i lesk. Klavirista Róbert Pechanec, právom považovaný za slovenskú korepetítorskú jednotku, prežil s Bršlíkom každučký tón, spolu s ním (a pre neho) vyčaroval celú dúhu nálad, pohrávajúc sa s rytmickými a melodickými akcentmi neľahkého inštrumentálneho partu.
Umelcova obdivuhodná koncentrácia (dvadsať zhudobnených básní Wilhelma Müllera spieval spamäti) vydržala do posledného tónu Schubertovho cyklu, takže publikum spevákovi rado odpustilo výpadok v prídavku – známej piesni Mikuláša Schneidra-Trnavského Keby som bol vtáčkom. Skladbu „slovenského Schuberta“ Bršlík nezaradil náhodou: výber z Trnavského piesňových cyklov je obsahom jeho prvého profilového CD (Viva musica!, 2014). Popri umeleckých kvalitách nahrávky treba „nekomerčný“ obsah CD oceniť ako mimoriadne sympatické gesto, smerované tak domov, ako aj k zahraničnému publiku, ktoré si talentovaného tenoristu užíva podstatne častejšie, než to slovenské.
.autorka je operná kritička a stála spolupracovníčka .týždňa.
Pavol Bršlík, Róbert Pechanec: Krásna mlynárka, Malá sála Reduty, Bratislava, 5. novembra 2014.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.