Pakistanské voľby majú dvoch víťazov a dvoch porazených. Víťazmi sú dve sekulárne strany, ktoré v 90. rokoch striedavo vládli. Porazeným je prezident Mušarráf, ktorý pred deviatimi rokmi vojenským prevratom odstavil obe strany od moci.
A porazeným sú aj islamisti, ktorí stratili väčšinu pozícií v krajine. Lenže okrem otázky, či sa obom hlavným stranám podarí vytvoriť koalíciu, bude teraz pre svet kľúčové, ako budú víťazi volieb spolupracovať so Západom v boji proti al-Káide a Talibanu.Víťaznými stranami sú Pakistanská ľudová strana nedávno zavraždenej expremiérky Benazir Bhuttovej (PPP), ktorú vedie jej manžel Asif Zardari, a Moslimská liga ďalšieho expremiéra Nawaza Šarifa (PML-N). Obe tieto strany boli pred Mušarráfovým prevratom tvrdými súpermi. Teraz sa snažia vytvoriť manželstvo z rozumu a obnoviť demokraciu. Tú však pred časom sami korupciou a politikárčením zdiskreditovali natoľko, že ľudia privítali Mušarráfov prevrat ako krok k stabilite a poriadku. Lídri oboch strán, Bhuttová aj Šarif, v minulosti prišli práve vinou korupcie o post predsedu vlády. V čase, keď bol Šarif po druhý raz premiérom, bol za korupciu odsúdený aj Bhuttovej manžel Zardari, ktorý vyšiel z väzenia až v roku 2004. To bolo päť rokov po tom, čo generál Mušarráf zvrhol premiéra Šarifa, aby ho tiež poslal do väzenia – okrem iného za korupciu... Aj toto treba vidieť.
Hlavnou otázkou pre Pakistan dnes je, ako sa postaví k zotrvaniu Mušarráfa na poste prezidenta (PML-N ho chce odvolať, PPP je zdržanlivá), k vyšetrovaniu vraždy Benazir Bhuttovej (PPP to pokladá za úplnú prioritu), a či sa pokúsia vrátiť do úradu sudcov, ktorých Mušarráf vlani počas výnimočného stavu odvolal a nahradil vlastnými (toto pokladá za prioritu PML-N). Pre okolitý svet je však dôležitejší veľký kontext – v prvom rade bezvládie na územiach hraničiacich s Afganistanom, kde operuje al-Káida a odkiaľ Taliban podniká akcie do Afganistanu a aj do častí Pakistanu. Ako sa teda víťazi volieb postavia k otázke islamského terorizmu? Po Bhuttovej zavraždení by odpoveď mala byť jednoznačná. Ale dlhoročná pakistanská podpora Talibanu nezačala za Mušarráfovej vlády, ale ešte za jeho predchodcu – Šarifa... Táto podpora sa skončila až po 11. septembri 2001, keď dali Američania Mušarráfovi na výber, či pôjde proti Talibanu, alebo proti Amerike. Práve spolupráca s Američanmi však vyniesla Mušarráfovi veľkú nepopularitu a prispela k jeho porážke. Aj toto treba vidieť. Američanom veľmi záležalo na tom, aby voľby boli demokratické – priamo na voľbách boli ako pozorovatelia traja vplyvní americkí senátori. Je však otázne, nakoľko budú víťazi volieb práve s Američanmi spolupracovať. Američania na pakistanskú neefektívnosť v boji s al-Káidou reagovali v minulosti akciami na vlastnú päsť – koncom januára napríklad americké bezpilotné lietadlo zabilo v severnom Pakistane vysokého predstaviteľa al-Káidy. A situácia sa zrejme nezmení ani po prezidentských voľbách – príklad s Usamom bin Ládinom, na ktorého by v prípade potreby nariadil útok, používa vo svojej kampani aj zahraničnopoliticky najopatrnejší kandidát Barack Obama.Pakistan má po voľbách, ktoré môžu byť krokom dopredu. Ale má problém s teroristami a má jadrové zbrane. Aj toto treba vidieť.