Ako sa učí na Novom Zélande

.aké sú novozélandské deti?
Ľahko nadväzujú vzťahy. Aj vďaka tomu, že vyrastajú v multikultúrnom prostredí. Do škôlok chodia s deťmi Maorov – pôvodných obyvateľov a tiež s deťmi z ostrovov Tonga a Samoa, ale v podstate s deťmi z celého sveta. Učitelia však dbajú na to, aby nezabudli svoj pôvodný jazyk a nehovorili iba po anglicky. Integrácia neznamená to, aby boli všetky rovnaké, ale aby sa navzájom učili zo svojich kultúr.

.na Novom Zélande organizujete československú nedeľnú školu. Aké sú české a slovenské deti v porovnaní s novozélandskými?
Pri prvom kontakte sú hanblivé a nemajú pocit, že by ich názor mohol byť dôležitý. Novozélandské deti sú už odmalička vedené k tomu, že ich názor je dôležitý. Sú sebavedomejšie.

.nie sú príliš sebavedomé deti potom aj drzé?
Všetky deti sú podľa dospelých drzé. Nie je to o prehnanom sebavedomí. Novozélandské deti sa neboja rozprávať rovnako s kamarátmi aj s učiteľmi, lebo vzdelávací systém je založený na budovaní vzťahov. V európskych krajinách sa kladie menší dôraz na to, aby deti nadväzovali kamarátske vzťahy, čo sa neskôr odrazí aj v tých pracovných. Ťažšie sa im pracuje v kolektíve.

.novozélandské kurikulum pre materské školy je vraj najlepšie na svete aj na tunajšie pomery. V čom by mohlo byť novozélandské kurikulum pre nás inšpirujúce?
Je to kurikulum všetkých. Každý učiteľ doň nejakým spôsobom prispel. Moja kolegyňa zo škôlky mi raz ukázala – aha, túto vetu som tam dopísala ja! Učitelia sú naň hrdí a cítia sa ako profesionáli. To kurikulum je veľmi otvorené, načrtáva základné princípy učenia sa detí v škôlke, nepredpisuje učiteľom štandardy a už vôbec nie učebné osnovy. Dáva slobodu a vyjadruje dôveru k schopnostiam učiteľa – veď predsa on najlepšie pozná svoju triedu.

.boli by slovenskí učitelia schopní prebrať takú zodpovednosť?
Myslím si, že áno. Mnohí na to majú schopnosti. Problémom je, že slovenskí učitelia si neuvedomujú svoju silu a problémy delegujú na ostatné inštitúcie, ktoré to za nich majú vyriešiť. Oni sami sú málo verejne aktívni.

.ste súčasťou facebookovej skupiny Učiteľky v materskej škole, kde je takmer 11-tisíc členov. Má takáto virtuálna komunita význam?
Je skvelé, že sa zhromaždili v takom veľkom počte. Tá stránka však slúži viac na zdieľanie pedagogických skúseností. V diskusii občas zaznie aj politický príspevok, ale nechytá sa a ide do prázdna. Učitelia tam skôr riešia: Toto sú nové nariadenie, toto musím vypísať. Vôbec neviem ako, viete mi poradiť? Svedčí to o jednom – keď učiteľ ako profesionál nerozumie byrokracii, systém zjavne nie je nastavený preňho, ale pre iné inštitúcie.

.väčšina slovenských učiteľov sa snaží politiku od škôl oddeliť. Sú novozélandskí učitelia politicky aktívni?
No Novom Zélande je celé vyučovanie politické. Politika vplýva na spoločnosť a študenti o nej na hodinách diskutujú. Ak študent prinesie politickú tému na hodinu, prečo by ju mal učiteľ ututlať? Nejde o to povedať, ktorá strana je dobrá a zlá. No ukázať, že politika je súčasťou života. Žiaci sa pri téme volieb učia ako funguje spoločnosť, verejná správa či prerozdeľovanie peňazí v spoločnosti.

.naši učitelia sa zvyčajne zaktivizujú, keď ide o platy.
Novozélandskí učitelia len málokedy idú do ulíc za vyššie platy. Je, samozrejme, dôležité, aby boli učitelia dostatočne ohodnotení. Ale sú ešte iné veci, za ktoré sa oplatí vyjsť do ulíc. Ak učitelia bojujú za určité zmeny osnov, tak bojujú za veci, v ktorých sú odborníci. Preukazujú tak svoju profesionálnu identitu. Postupne sú aj politikmi vnímaní ako partneri na diskusiu, a nie ako tichá menšina. Verejnosť si ich tiež nezaškatuľkuje ako tých, ktorým ide iba o peniaze.

.za čo lobujú novozélandskí učitelia?
Napríklad za podobu etického kódexu učiteľa, ktorý vymedzuje právomoci a povinnosti učiteľa. Tiež aj za to, ako má vyzerať kurikulum či vzdelávacie štandardy – teda čo sa má dieťa učiť. Lobujú aj za zníženie byrokracie. A za voľnosť – aby bol učiteľ vnímaný ako človek, ktorý sám vie, ako najlepšie danú triedu vyučovať.

.mali by sa aj slovenskí učitelia viac verejne zasadzovať za takéto veci?
Samozrejme, že sa situácia na Novom Zélande nedá úplne aplikovať na Slovensko. Ide o princíp. Ľudia dosiahnu veľa, ak zbierajú krok za krokom menšie úspechy. Bez toho nemôžu očakávať hneď veľký úspech. Novozélandskí učitelia spolupracujú s konkrétnymi politikmi. Aj na Slovensku majú predsa politici deti. Učitelia by však nemali lobovať spôsobom „pomôžte našej škole“, ale skôr „pomôžte nášmu vzdelávaniu“. Novozélandskí učitelia myslia vo väčšom a vedia, že nejde len o podporu jednej inštitúcie, ale celého sektora.

.majú novozélandskí učitelia vyšší spoločenský status?
Nástupný plat učiteľa je v porovnaní so životnými podmienkami na Novom Zélande podobný ako Slovensku. Vyššie platy tu majú len ľudia vo vyšších pozíciách, napríklad riaditelia škôl. Napriek tomu sa toto povolanie berie veľmi vážne. Je to aj vďaka tlaku odborov na profesionalizáciu učiteľského stavu. Je dôležité, aby učitelia cítili svoju profesionalitu. Sú potom sebavedomí a spokojní so svojou prácou.

.čo trápi novozélandských učiteľov?
Dnes kvôli testovaniam hrozí aj na Novom Zélande tzv. performance pay – učitelia by mali byť platení na základe výsledkov. Učitelia sa pýtajú – aj lekárom by ste platili podľa toho, koľko dokážu vyliečiť chorôb? Školstvo je oblasť, do ktorej treba dávať peniaze, aj keď úspech nie je vždy zmerateľný. Ak sa dieťa zo znevýhodnenej rodiny posunie v známkach zo štvorky na trojku, je to obrovský úspech. Kým v rodine jednotkára môže jedna dvojka znamenať pohromu. Aktuálne učitelia protestujú aj proti testovaniu, vnímajú ho ako atak na ich profesionalitu.

.čo je zlé na PISA testovaní?
Porovnanie vo svetových rebríčkoch je samo osebe nelogické – nemôžete porovnávať deti z Nového Zélandu a zo Slovenska. Asi pred troma rokmi sa začalo s národným testovaním aj na Novom Zélande a učitelia sú z toho znepokojení. Testovanie tlačí na úplnú premenu vzdelávania. Učiteľov núti vyučovať od testu k testu, teda nie samotné predmety. Okrem toho PISA testovanie prebieha iba v niektorých oblastiach a vytvára nerovnováhu medzi predmetmi. Na Novom Zélande sú všetky predmety rovnako dôležité – umenie sa bežne prepája s matematikou a fyzikou. Keďže sa teraz testuje najmä matematika, tlačí sa na to, aby sa na ňu kládol väčší dôraz.

.čiže Nový Zéland ide proti prúdu a nechce prijať PISA testovanie?
Jeden z najväčších biznisov krajiny je vzdelávanie. Je na takej vysokej úrovni, že sem prichádza mnoho zahraničných študentov. Štát sa chce zapojiť do medzinárodných ratingov, podľa ktorých si študenti vyberajú školy. Vládu, samozrejme, zaujímajú skôr ekonomické ukazovatele, kým učiteľom prekáža, že vzdelávací systém sa zneužíva na získanie peňazí, ktoré málokedy prídu do škôl. Ale keď sú učitelia politicky angažovaní, sledujú, ako o nich politici rozhodujú a okamžite na to reagujú.

.ako vyzerajú novozélandské triedy?
Funguje tu princíp otvorenej školy. Dieťa prináša na vyučovanie témy, s ktorými učiteľ pracuje. Máme aj klasické triedy, ale v posledných rokoch sa rozvinul koncept tzv. learning hubs, teda veľkých miestností, kde je aj sto detí. Je tam s nimi viacero učiteľov, ktorí pracujú ako facilitátori. Deti pracujú na rôznych projektoch, učia sa jeden od druhého. Učiteľ chodí pomedzi nich a snaží sa prepájať oblasti, ktorým sa venujú. Môže sa tak stať, že matematika sa prepojí s výtvarnou výchovou. Učiteľ sa nesústreďuje na to, čo dieťa nevie. Ak si žiak vyberie výtvarnú tému, lebo je v nej dobrý, skúša ho naučiť čo najviac práve cez túto oblasť. Podporuje to ich sebadôveru vo vlastné schopnosti.

.ako dokážu učitelia takéto vyučovanie regulovať? Akú známku z takého vyučovania deti dostanú?
Samozrejme, učitelia musia byť na takéto vyučovanie pripravení. Pritom nejde až tak o vedomosti, ako skôr o pedagogickú skúsenosť. Novozélandský učiteľ neprináša len pasívne vedomosti. Vedie deti k tomu, aby prinášali vedomosti samy. Deti by sa nemali učiť veci odrezané od reality. Dnes som bol na jednom slovenskom gymnáziu, kde žiaci na matematike preberali integrály. Je to určite povinné učivo, pokiaľ však nie je zasadené do reálneho a lokálneho kontextu, nevidím v ňom veľký zmysel.

.ako by sa integrály vyučovali na Novom Zélande?
Hostili sme Svetový pohár v rugby. Je to u nás veľmi obľúbený šport a bola to obrovská udalosť, nedalo sa jej vyhnúť. A prečo by sa vlastne mala škola vyhýbať téme, o ktorej každý rozpráva? Žiaci sa tak cez rugby učili matematiku, pohybovú výchovu a napríklad aj to, čo znamená leadership a ako funguje tímová spolupráca. Také vedomosti sú potom prepojené s realitou. Deti na Novom Zélande nemajú encyklopedické znalosti ako deti tu. Ale dokážu ich využiť. Taká by mala byť funkcia školy. Nemala by len moralizovať a predpisovať zásady správania.

.škola by predsa mala mať aj výchovný aspekt, nie?
Ale nie formou predpísaných pravidiel. Často sa snažíme deti chrániť pred nepríjemnými udalosťami, vedia však viac, ako si myslíme. Poviem príklad. Bol som nedávno v škôlke a dve deti sa hádali o hračku. Jedno dieťa udrelo iné dieťa. Učiteľ konflikt iba pozoroval, nezasiahol. Potom mi vysvetlil, prečo – deti sa majú učiť riešiť konflikty samy. Inak si navyknú, že stále bude niekto, kto vyrieši problémy za nich.

.zvládnu deti riešiť svoje problémy? Veď na to majú dospelých.
Viem, že je ťažké predstaviť si, že by učitelia nezasiahli. Aj novozélandskí učitelia by nedovolili, aby konflikt zašiel ďaleko. Ale na detské problémy sú detské riešenia. Deti tak zistia, že v živote neexistujú len pozitívne situácie. K tomu dieťaťu potom prišiel iný kamarát a povedal mu: Prečo sa s ním stále hráš? Veď vidíš, že ti robí zle. Vysvetlil mu vlastne, ako to v živote chodí, že sa nedá kamarátiť so všetkými. Ale aj tak s nimi musíme fungovať v jednej triede. Musíme byť tolerantní.

.aké prvky z novozélandského vzdelávania by sa dali preniesť na Slovensko?
Napadli mi dve veci. Po prvé – široký konsenzus na tom, ako má vzdelávanie vyzerať. Od rodičov cez učiteľov k politikom. Po druhé – učitelia by sa mali oveľa viac a razantnejšie zapájať do spoločenskej diskusie a vyžadovať od politikov, aby ich brali ako relevantných partnerov. Ale nie nevyhnutne spôsobom protestov a vyhrážania sa. Skôr sústavnou aktivitou, ktorá vedie k zlepšovaniu vzdelávania cez malé víťazstvá. Bez nich sa úspešné a veľké zmeny spraviť nedajú. Verím, že to slovenskí učitelia zvládnu.