Hudobníci hudobníkom

Denník N prednedávnom priniesol reportáž o tom, ako zaniká jediná hudobná ulica v Bratislave, kde zrušili dve z troch predajní hudobných nástrojov. Tak to nám zostáva už len Aupark, povzdychli si muzikanti, ktorí do tohto centra neradi chodia. Vtedy sa redakcii .týždňa ozval hudobník Pavol Smolka, ktorý je dlhoročným členom kapely Zuzany Smatanovej a zároveň spoluzakladateľom bratislavskej pobočky Melody, obchodu s hudobnými nástrojmi, ktorý sa rozhodol, že to bude robiť inak. „Je to obchod, ktorí založili hudobníci pre hudobníkov,“ napísal .týždňu.

Po obchode sa prechádza malý chlapec. Z desiatok gitár povešaných na stene si vyberie akustickú. Sadne si do stredu miestnosti, kde sa testujú nástroje a hrá. Potom sa zdvihne, gitaru vráti na stoja a zoberie si ďalšiu. Nakoniec sa postaví a predavača požiada o mandolínu. Je príliš vysoko, aby na ňu dočiahol. „Ujo, prosím, podáte mi ju?,“ pýta sa ho. Ten sa načiahne a s úsmevom mu ju dá. V iných hudobninách by ho možno už vyhnali, v obchode Melody nie . Nástroje sú na to, aby sa na ne hralo.

Pavol Smolka sa narodil v Žiline, nikto z jeho rodiny nehral na žiadny nástroj, no on už ako dieťa chcel byť hudobníkom. Jeho prvým nástrojom bola gitara. Ako chlapec musel pretrpieť, že ho nezobrali na ZUŠ, pretože sa mu nepodarilo spraviť prijímačky – vraj hlavne preto, že bol plachý. Ani tento neúspech ho neodradil od toho, aby ďalej robil hudbu. Ako siedmaka ho očarila basová gitara, ktorú prvýkrát videl u kamaráta v skúšobni. „Bola to stará, hnusná, plesnivá Jolana, ale strašne sa mi páčila,“ spomína Pavol, ktorý sa neskôr rozhodol, že sa hudbe bude venovať seriózne. Najprv hrával v kostolných zboroch, potom v rôznych skupinách, najviac ho to ťahalo k džezu. Ten však nemohol robiť na lokálnej úrovni a tak sa rozhodol, že sa presťahuje do Bratislavy.