Ľudia tak majú dostať krajinu späť do rúk. Je to pre Slovensko atraktívna ponuka?
„To, čo túto krajinu brzdí, je strach zo samých seba, z nedôvery vo vlastné schopnosti,“ hovorí Richard Rybníček, ktorý ohlásil vznik novej politickej strany. „Žiaľ, je tu aj vnútorný zvyk na to, že niekto silnejší a mocnejší za nás urobí to, čo máme robiť my sami,“ tvrdí primátor Trenčína. Zdá sa, že odvahu, sebavedomie, ako aj energiu má. Má však aj zmysluplnú víziu?
Keď po marcových voľbách zavládol v krajine zdanlivý politický mat, vydali sme sa za Rybníčkom zistiť, čo si o tom myslí. Vôbec sme neboli pripravení na to, čo budeme v jeho primátorskej kancelárii počuť. Zápalisto sa rozrozprával. Cestu k naozajstnému zlepšeniu Slovenska nevidí len v boji proti korupcii, proti oligarchom a extrémistom či v zlepšovaní ekonomického prostredia. Slovensko vraj potrebuje viac, niečo hlbšie. Zmenu, ktorej nastolenie bude trvať dlho a nepríde bezbolestne. Ale ak to vyjde, vznikne trochu iný štát. Funkčnejší, prirodzenejší, efektívnejší. Naozaj?
niet nezdolateľných prekážok
Rybníček detaily svojej vízie ešte utvára a s jasnejšou predstavou chce predstúpiť pred verejnosť na jeseň. Ale už z toho, čo povedal, vyvstáva veľa otázok a áno, aj pochybností. Keď sa do regiónov presunie viac peňazí a právomocí, nevrhnú sa na lokálnych politikov miestne mafie? Nebude to iba presun korupcie na regionálne štruktúry? „Medzi decentralizáciou a korupciou priama väzba neexistuje. Väčšina malých úspešných štátov je silne decentralizovaná a s nízkou mierou korupcie. Absolútna moc korumpuje absolútne,“ tvrdí Rybníček a pýta sa, prečo viac neveríme ľuďom v mestách a obciach, keď „najmä vďaka nim, ich snahe a kreativite, táto krajina funguje“.
A ďalšia pochybnosť: Bude sa dať na dôležité posty v regiónoch nájsť dostatok kvalitných ľudí? Rybníček je presvedčený, že takých ľudí nájdeme v samospráve po celom Slovensku, len im treba dať dôveru a nechať ich spolurozhodovať o chode mesta a obce. Dôkazom je jeho trenčianska skúsenosť, kde si vytvoril „tím skvelých mladých kolegov a spolupracovníkov“.
Prijmú tento projekt ľudia? Zaujíma ich táto téma? Má politický výtlak? Nie sú už obyvatelia tejto krajiny z veľkých reforiem unavení? „Žiadne reformy nie sú. Únava pochádza z neustálych nesystémových zmien, ktoré prichádzajú nečakane, bez upozornenia, podľa nálad členov vlády alebo predsedov politických strán.“ Rybníček chce evolúciu, zmeny rozložené aspoň na tri volebné obdobia, o ktorých budú ľudia vedieť ešte pred štartom ich realizácie.
Keď príde reč na nový volebný systém ako neoddeliteľnú súčasť zmeny, vyjadruje sa opatrnejšie. „Budeme uvažovať o všetkých možných rizikách.“ Ale áno, chce dvojkomorový parlament, kde budú zastúpení ľudia z viacerých nových volebných obvodov a zároveň celoslovenskí stranícki kandidáti.
A ďalšia pochybnosť: Sú primátori a starostovia pripravení na takéto prijatie moci? Zvládnu to? „Presne toto uvažovanie je príčinou dnešnej politickej situácie. Táto bohorovnosť až drzosť ma uráža.“ Rybníček to berie až emocionálne, je mu vraj z takého uvažovania smutno. „Aj takzvaná bratislavská kaviareň sa bojí takýchto zmien, lebo aj tu prevláda pocit, že ľudia sú hlúpi a treba nájsť niekoho, kto ich naučí, čo majú robiť.“ Rybníček emotívne pritvrdzuje: „Už niet času čakať. Ponechanie statu quo povedie k finančnému aj politickému zrúteniu tohto systému. A to myslím s plnou vážnosťou.“
spojenci z regiónov?
Iniciatíva presunúť oveľa viac právomocí do regiónov teda vyšla z Trenčína. Ale aj v iných mestách sú primátori, ktorí Rybníčkovej vízii rozumejú aj pritakajú.
Na Trnavskej radnici nás veľmi neformálne víta primátor Peter Bročka. Elegantná vesta, výstavné fúzy, na ulici nahodí štýlový klobúk. Prvý hipster vo vedení mesta chodí do práce na bicykli, sníva o kúpe elektromobilu. V diskusii je vecný a pôsobí ako akčný človek. „Určite podporujem myšlienku, aby ľudia z jednotlivých regiónov boli zodpovední svojim regionálnym voličom a aby bol väčší dosah samosprávy na najvyššie miesta,“ vraví a dodáva, že pri práci viackrát narazí na vyššiu inštanciu a nezostáva nič iné, iba krútiť hlavou, alebo si povedať, že nejako to musí prežiť.
Bročku nevyrušuje ani to, že téma decentralizácie nie je teraz pre ľudí zaujímavá. „Dnes síce môžeme byť v bode, ktorý sa ľuďom nepáči, ale mysľou, respektíve nápadmi a koncepciami zmien musíme byť oveľa viac vpredu.“ Jeden nápad hneď aj ponúka. Samosprávam naozaj často chýbajú kvalitní ľudia, preto by štát mohol ponúkať centrálne tímy odborníkov, ktorých služby by prípadné kantóny mohli zdieľať. S Rybníčkom sa pozná zo stretnutí Združenia miest a obcí Slovenska.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.