Táto kandidatúra je tiež stávka

České médiá už vás uvádzajú ako kandidáta na prezidenta. Ale ak tomu správne rozumiem, vy ste zatiaľ len oznámili, že do toho možno pôjdete?

Presne tak. Kandidatúra nevzniká tak, že sa niekto ráno pozrie do zrkadla a povie si – ty si ale frajer, chlapče, ty by si mal robiť prezidenta. Teraz je však dobré obdobie na to, aby sa tí, ktorí by boli ochotní to skúsiť, predstavili.

Takže ste pustili svoje meno do verejného priestoru a teraz čakáte na ohlas?

Nevzniklo to len tak od večera do rána: už dlho boli na fejsbúku stránky nabádajúce ma ku kandidatúre, podporili ich tisíce ľudí. A často počúvam podobné výzvy, keď vystupujeme s kolegami na rôznych miestach v republike s recitálom, ktorý sumarizuje moju piesňovú tvorbu za 33 rokov. Možno to zle čítam, ale mal som dojem, že sa moja prípadná kandidatúra stáva témou aj pre ľudí, ktorých ani nepoznám. Takže keď sa ma na prezidentskú voľbu v roku 2018 nedávno opýtal moderátor Martin Veselovský v internetovej DVTV, úprimne som odpovedal, že možné to je.

Kedy sa rozhodnete? Do konca roka?

Asi, neviem. Nenapĺňam nejaký vopred premyslený scenár. Pán prezident Zeman, o ktorom sa predpokladá, že bude favoritom, povedal, že on sám svoje rozhodnutie oznámi v marci 2017. Takže by malo byť jasno najneskôr do tohto termínu.

Počítate s tým, že by ste tomu potom museli v budúcom roku obetovať všetok čas?

To je jasná vec. Len čo sa raz rozhodnete, musí to byť vážny pokus s úmyslom vyhrať.

Obetujete aj vlastné peniaze?

Vieme, že tieto kampane sú finančne náročné. Nedá sa to vyhrať iba peniazmi, obzvlášť keď za iným kandidátom bude stáť napríklad veľká ruská naftová spoločnosť. Počul som o legislatívnom návrhu, aby existoval pevný strop na výdavky za kampaň, 40 miliónov korún pre prvé kolo a 10 miliónov korún pre druhé (pozn. red.: celkovo 1,8 milióna eur). To by som považoval za rozumné.

Takže ste pripravený nenávratne minúť 50 miliónov korún zo svojho?

Boli časy, keď som mal problémy si kúpiť rezeň, ale dnes tie peniaze mám – a áno, som ochotný ich vynaložiť. Je to vlastne stávka, a ja som už nejaké vyhral aj prehral, a nezrútim sa ani z prehry, ani z výhry. A potom – mám 64 rokov a všimol som si, že v rubáši nie sú vrecká. V takej chvíli by som sa však obrátil aj na všetkých, ktorí ma na kandidatúru vyzývali, aby v tom prípade aj oni dali niečo zo svojho, hoci aj päťsto korún. Jasné, je to suma, za ktorú sa dajú kúpiť fajn veci, pančucháče a fľaša vína, ale bola by to deklarácia, že aj oni to mysleli vážne a záleží im na tom.

Ak by ste do toho išli, uchádzali by ste sa o nomináciu od parlamentných strán, alebo by ste zozbierali 50-tisíc podpisov?

Zákon pripúšťa jednu aj druhú možnosť, ale myslím si, že ak sme schválili priamu voľbu, mal by kandidát ukázať, že je schopný tých 50-tisíc podpisov získať. Je to, samozrejme, obrovské číslo. A ja nemôžem sedieť napríklad v Pelhřimove pri stolčeku s petičným hárkom, aby som osobne kontroloval každý podpis. Vyčítam našim zákonodarcom, že sme to nepredpísali ako v Rakúsku, napríklad 6 000 podpisov – ale úradne overených na pošte.

V čom si myslíte, že sa bude politika najviac odlišovať od toho, čo ste doteraz robili v hudobnom alebo stávkovom podnikaní?

Radšej by som hovoril o tom, čo bude podobné. Idem ľuďom predložiť svoju ponuku a požiadať ich, aby ju zvážili. Moje šansóny sú príbehy prostých ľudí – a o tom chcem hovoriť, o rešpekte ku každému z nich.

Ste si vedomý, že budete dostávať otázky, na aké by ste najradšej odpovedali „Čo je vám do toho“?

To dostávam po celý čas, odkedy som vo verejnom priestore.

Dobre, poďme to vyskúšať. Máte záznam v registri trestov?

Nie.

Naozaj? Ani žiadny dávno vymazaný a zahladený?

V roku 1974 som sfalšoval pečiatku Socialistického zväzu mládeže, aby mi štát povolil cestu do Spojených štátov. Dostal som vtedy dlhý podmienečný trest za falšovanie verejnej listiny, tuším dva roky so skúšobnou lehotou na štyri roky. Chcem povedať, že to bolo statočné a správne rozhodnutie, na ktoré som hrdý. V rovnakej situácii by som sa tak správal opäť. Ale to každý vie, rozprával som to stokrát.

Budete to musieť hovoriť stoprvýkrát. V roku 2003 odstúpil z prezidentskej voľby očakávaný nástupca Václava Havla, uznávaný sudca Otakar Motejl, pretože naňho súperi vytiahli, že v roku 1978 spôsobil nehodu, pri ktorej zomrel chodec... Máte nejakú chorobu, ktorá vás môže diskvalifikovať?

Nemám.

Ani žiadne zdravotné obmedzenie?

Vôbec nič. Hovoria to výsledky skríningu, ktorý podstupujem každý rok.

Prečo ste neuviedli zranenie oka pri tenise? Veď ste naň v roku 2004 takmer oslepli, išli ste na niekoľko operácií.