Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mladí otcovia z Edinburghu

.juraj Kušnierik .kultúra

Alloysius Massaquoi, Kayus Bankole a G Hastings spolu hrávajú od štrnástich rokov, najprv hrali popové pesničky na akciách pre „under 16", neskôr sa ich hudba vyvíjala smerom k temnejším a hlbším zvukom, výdatnejším bítom a ťaživejším témam.

Mladí otcovia z Edinburghu

Po dvoch mixtapoch (Tape One a Tape Two) vydali minulý rok album Dead, ktorý získal Mercury Prize a hlavne je výborný. Young Fathers na Slovensku hrali prvýkrát minulý rok na žilinskej Stanici, my sme sa s nimi rozprávali v zákulisí bratislavského vydania „putovného” festivalu Electronic Beats, teda ešte pred vydaním ich výborného albumu White Men Are Black Men Too.


Alloysius, Kayus a G majú povesť mediálnych „prudičov" (napríklad nekomunikujú s bulvárnymi médiami), no štvrťhodina, ktorú sme spolu strávili, ničomu podobnému nenasvedčovala. Všetci traja rozprávali sústredene, vážne, niekedy aj všetci naraz.

Edinburgh nie je celkom centrom svetovej alternatívnej hudby, elektroniky ani hiphopu. Ako vlastne vyzerá miestna scéna?
Alloysius: Miestna scéna v Edinburghu neexistuje.
G: Veď presne preto sme začali hrávať. Človek sa tam ide unudiť na smrť.
Alloysius: V Edinburghu bol vlastne len jeden klub, kde všetci chodili. Hralo sa tam všetko od ľahkej tanečnej hudby až po zaujímavejšie veci. Vlastne by sa dalo povedať, že ľudia, ktorí tam chodili, boli tou scénou.
Kayus: V Edinbughu nie je povedzme hiphopová scéna alebo indie scéna, teda scény špecifických žánrov, ale sú tam ľudia, ktorí majú radi hudbu, poznajú sa, stretávajú sa.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite