na začiatku takí boli takmer všetci. Keď sa krátko po páde socializmu našli prví lokálni odvážlivci, ktorí chceli preraziť s hiphopovým žánrom, nezabudli s ním importovať aj jeho podstatnú časť – jasný politický názor a humanistické hodnoty. Ideály, ktoré namiesto černošských get dokázali bez problémov aplikovať na tunajšie pomery. Politika v deväťdesiatych rokoch prenikala do životov obyčajných ľudí a raperi ju vo svojich textoch úplne prirodzene reflektovali.
Dokonca aj počas obrovského boomu hip-hopu okolo roku 2004 si mnohí interpreti zachovali svoju rozpoznateľnú tvár. Upokojené politické prostredie ani postupná komercionalizácia scény možno už nepriali tak priamo vyhranenému rapu, no interpreti ako Kontrafakt či H16 minimálne stále hovorili jazykom svojich poslucháčov. To najhoršie malo prísť až o osem rokov neskôr.
Po poklese záujmu o široké nohavice a rovné šilty sa do centra pozornosti dostal čisto komerčný diskotékový „kolotočársky“ hip-hop. Prosté melódie, dôraz na čo najjednoduchší refrén a ustálená tematická trojčlenka párty-ženy-peniaze. Už ani stopa po myšlienke a ambícii vyjadriť sa k verejným problémom. Nebolo o čom a nebolo pre koho. Vyzeralo to ako konečný stupeň vo vývoji žánru, ktorý si prešiel všetkými fázami a napokon zhltol sám seba.
Boris NémethStrapo, Tono S a Hafner pred Národnou radou. Strapo tu v roku 2012 protestoval proti korupcii v kauze Gorila, Tono pred voľbami upozorňoval na vstup fašistov do parlamentu a Hafner na poslednom albume vynadal tým, ktorí tu „sprznili vykopávky starých Keltov“.
Vyprázdnený priestor, ktorý po sebe zanechali dnes už plnohodnotne mainstreamoví raperi, však našťastie nezanikol. Postupne ho začali zapĺňať nové tváre, ktorým pomohol aj spoločenský kontext. Popri veteránovi Vecovi, ktorý pôsobí na scéne od jej začiatku, či Modrých horách Beneho a Lyrika sa postupne presadzujú aj ďalší raperi s jasným názorom. Tak, ako sa do domácností po krátkej pauze opäť začala vkrádať politika a spoločenské témy, vytvorila sa aj vrstva raperov, ktorí sa neboja jasne pomenovať zlo, ktoré v spoločnosti vnímajú. Či už je ním fúzkatý fašista, xenofóbny národ, alebo celý systém.
najmladší dôchodca
Anton Suchota je v rapovej komunite známy skôr pod prezývkou Tono S. Na scéne pôsobí už vyše pätnásť rokov, no najväčší úspech mu priniesol až album Fičúringy z minulého roka. Dlho bol medzi rapermi známy najmä ako „ten, ktorý nenadáva“. Alebo – ako o vnímaní samého seba rapuje v skladbe Nudný chalan – „najmladší dôchodca, ktorého poznám.“ V poslednom období však zaujal aj inak, než len svojou slušnosťou, ktorá tak veľmi kontrastuje so stereotypným obrazom hip-hopera.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.