apoštolské exhortácie sú zvláštnym typom pápežských dokumentov. Nie sú to encykliky, nemenia cirkevné učenie, neprikazujú, no predsa nejakým spôsobom zaväzujú (katolíkov, samozrejme). Slovo „exhortácia“ sa zvyčajne prekladá ako „povzbudenie“, no ešte lepšie by bolo hovoriť o výzve, o podnetoch adresovaných veriacim Katolíckej cirkvi, možno až o vyvolaní nejakej diskusie či o vyburcovaní k nejakému konaniu. Asi ako keď chce vojvodca vzbudiť v mužoch na bojisku odvahu, nádej, zanietenosť a podobne. Tak možno čítať aj text pápeža Františka.
Prvé čítanie je vždy kurzorické, zbežné – jeho zmyslom je mať základnú predstavu o diele, vedieť, o čom je v ňom reč. Keby sme mali ostať iba pri ňom, unikli by nám mnohé detaily toho, o čo pápežovi ide. Dokonca aj on sám ešte na začiatku exhortácie neodporúča čítať tento text náhlivo. Jednotlivé časti treba vnímať „trpezlivo a pozorne“. Má to svoj význam, lebo trpezlivosť je slovo, ktoré sa v texte vyskytne prinajmenšom tridsaťkrát.
„Morálka musí zmeniť postoj – od rigidného a neraz byrokratického studium k flexibilnej a vitálnej techné.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.