Sme teraz zronení, bezmocní a po kútoch plačeme.
Juraj bol v .týždni od jeho začiatku. Aj v Artfore, aj v dobrej kultúre, aj v autentickom kresťanstve. Miloval svoju Natáliu, Lenku a Island. A slobodu. Bol to jeden z najobetavejších a najláskavejších ľudí, akých som poznal.
Nemal som občas rád jeho optimizmus a prajnosť voči každému. Ale bol to prejav toho, ako on chápal milosrdenstvo. A chápal ho lepšie ako ja.
Juro, ďakujem ti za 30-ročné priateľstvo. Hanbil som sa ti o tom hovoriť, takže nevieš, ako ma to zmenilo. Veľmi.
Pane našich životov, ty vieš, ako veľmi ťa má Juro rád. Vypočuj teraz len jednu moju pozemskú prosbu – .týždeň bez Juraja by bol oveľa chudobnejší, tak ťa prosím, dovoľ mu, nech nad nami naďalej bdie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.