študoval si na Univerzite Komenského v Bratislave. Čo si vlastne študoval, keďže etymológia doteraz na Slovensku nie je samostatný odbor?

To je dobrá otázka, súvisiaca aj s personálnym obsadením tohto odboru. Občas sa stretávam s názorom: Nemáte odborníkov? Ako je to možné, slovenčinu končí každý rok toľko ľudí – zamestnajte niekoľkých z nich a urobte z nich etymológov. To však nie je také jednoduché. Slovenčina sa tu skúma zo špecifického aspektu, ktorý už prekračuje hranice „čistej“ slovakistiky a o ktorom sa vysokoškolskí študenti slovenčiny zväčša dozvedajú, žiaľ, iba veľmi málo. Dostávame sa tu aj k problematike historicko-porovnávacej jazykovedy, k praslovančine, ktorú tiež treba skúmať v širšom kontexte.

čo je praslovančina?

Rekonštruovaný, písomne nedoložený jazyk, z ktorého sa vyvinuli jednotlivé slovanské jazyky

je to jazyk, ktorým hovorili Slovania, keď prišli v 5. storočí do našej časti Európy?

O praslovančine vieme povedať to, že prestala existovať v období okolo 10. storočia.

za jej začiatok sa považuje čo?

Začiatok sa jednoznačne časovo určiť nedá, veď aj praslovančina sa vyvinula z indoeurópskeho základu, a to sú procesy, ktoré prebiehali pred tisícročiami. Nevieme ich presne časovo zaradiť.

späť ku škole. Ty si študoval etymológiu, takpovediac, na vlastnú päsť?

(Smiech.) Vždy som mal blízko k cudzím jazykom, čo je dosť paradoxné, lebo jazyk je nástroj komunikácie a ja som bol odjakživa typ uzavretý, introvertný a nekomunikatívny. Bavilo ma hľadať možné podobnosti. Na vysokej škole som nakoniec študoval ruštinu a slovenčinu, neskôr som absolvoval rozširujúce štúdium latinčiny.

koľko jazykov ovládaš?

Na toto ti neodpoviem.

si skromný, tak to poviem to za teba. Keď sme boli od roku 2003 na desiatkach ciest vo všetkých krajinách na Balkáne, hovoril si vždy tamojším jazykom.

Odpovedám protiotázkou: Čo znamená hovoriť daným jazykom?

dobre, spýtam sa ťa inak. Kde pramení tvoj záujem o albánčinu, ktorú ovládaš výborne?

O tento jazyk som sa začal zaujímať už za socializmu, keď som si uvedomil, že o izolovanom Albánsku nič neviem. Na vysokej škole som sa dozvedel, že albánčina je samostatná vetva v rámci indoeurópskej jazykovej rodiny. Hľadal som nejaké učebnice, no v našich knižniciach vtedy takmer neboli. Ostalo mi to dodnes ako neštandardné hoby aj vďaka tomu, že som mohol využívať služby cestovnej kancelárie Al-Bán Tours. (Smiech.) Bol to veľmi inšpiratívny spôsob, ako tráviť zákonnú dovolenku. Napíš to takto, aby mi všelikto nevyhadzoval na oči, že som sa túlal s tebou po Balkáne namiesto toho, aby som pracoval na slovníku.

etymológia je veda o pôvode slov. S prestávkami si sa od roku 1998 venoval slovníku, ktorý vysvetľuje plus-mínus desaťtisíc slov. Ako si postupoval?

Najskôr som si musel zostaviť heslár, zoznam výrazov, ktoré treba spracovať. Sústredil som sa na súčasný spisovný jazyk, ktorý by mal ovládať každý kultúrny používateľ slovenčiny.

išiel si od a?

Áno.

aký pôvod má spojka a? Ako etymológ skúma pôvod nejakého slova?

Spojka a nie je práve najšťastnejší príklad. Toto je slovník populárno-vedecký, ale keby si sa pozrel do „prísne vedeckých“ etymologických slovníkov, s odkazmi na odbornú literatúru, spojka a by mohla byť rozobraná na niekoľkých stranách tohto formátu.

ty ju máš na štyroch riadkoch.

V slovenčine je písomne doložená od 15. storočia. To neznamená, že neexistovala skôr. Východiskový praslovanský výraz nachádza príbuzenstvo v indických a iránskych jazykoch, litovčine a podobne.

Andrej BánVždy som mal blízko k cudzím jazykom, čo je dosť paradoxné, lebo jazyk je nástroj komunikácie a ja som bol odjakživa typ uzavretý, introvertný a nekomunikatívny.

ako sa tieto súvislosti zisťujú? Štúdiom etymologických slovníkov iných jazykov?

V každom vedeckom odbore platí, že sa treba vyrovnať s tým, čo už bolo povedané či napísané.