Čo sa stalo s niekdajším lídrom slobodného sveta? Načo nám je OSN, keď nedokáže včas zabrániť krviprelievaniu? A napokon, poučia sa africké štáty z úspešného etiópskeho príbehu?
Redakcia .týždňa pripravila sériu rozhovorov s „ľuďmi novembra '89“. Mnohých viac, či menej verejne známych osobností sa spýtame, čo sa po páde komunizmu zmenilo v ich životoch.
Na jar bola aj v našich zemepisných šírkach dosť populárna téma Černobyľu. Ako to súvisí s Veľkými Úľanmi a prečo k tomu treba vidieť film Jedovatý život?
Desaťtisíce ľudí nielen z Českej republiky sa dnes v Prahe lúčia s Karlom Gottom.
Kompletnosť Ústavného súdu, ako aj nevymenovanie Rada Procházku prezidentkou sú dobré správy. Ale to, čo sa postupne dozvedáme o stave celého súdnictva, je natoľko alarmujúce, že nastal čas na radikálny rez.
Evanjelium podľa Lukáša prináša aj známe podobenstvo o boháčovi a úbohom Lazarovi. Patrí to však už aj k obrazom z našich miest: žobráci a bezdomovci.
Tak si ju všetci berte do huby. Šestnásťročné decko. Riešte všetci formu, lebo ako sa inak obrniť proti rušivému obsahu, ktorý nás hádže mimo komfortnej zóny? Áno, je to možno over the top. Je to pre niektorých strašidelné. No decko len číta, čo napísali nejakí vedci, a tak, aby bolo počuté.
„Ak si všetci katolíci splnia povinnosti, ktoré im vyplývajú z tejto úlohy... tak misie v krátkom čase znova ukážu svoju starú silu a ráznosť,“ napísal v roku 1919 pápež Benedikt XV. v misijnej encyklike Maximum illud.
Keď sa všetci moji rovesníci rozhodovali, na akú vysokú školu pôjdu, ja som bola už dávno rozhodnutá. A práve to mojich rodičov znepokojovalo. Vybrala som si cestu smrteľníka v právnickom svete.
Keď Karel Gott v roku 1999 slávil šesťdesiatku, Václav Havel ho nazval príkladom profesionálnej kontinuity: „Je ako tá hora Říp, čo tu stále stojí.“ Výstižne povedané. V dobrom aj v horšom.
