Zakladateľovi „Odvážnych obyčajných kresťanov“ a šéfovi OĽaNO Igorovi Matovičovi musí poriadne tiecť do topánok. Veď inak by neurobil to, čo urobil v utorok.
Dlho sme na stranu Andreja Kisku čakali, konečne sme sa dočkali. Priaznivci sa tešia, nepriaznivci sa netešia. Jedno aj druhé je dôležité.
O tom, ako kapitán Danko znova zahviezdil, o Druckerovi, ktorého hviezda svieti snáď ešte jasnejšie a komároch, ktoré nás vrátili späť do reality.
V predvečer ohlásenia novej strany Andreja Kisku mi napadá šesť subjektívnych postrehov ku Kiskovi a jeho strane. O jeho konci a novom začiatku.
Striedanie dobrých hláv štátu bolo pred rokom 1989 vylúčené. Zažil som iba normalizátora Husáka, ako strieda znormalizovaného Svobodu. Ale aj po roku 1989 ste prvá naozaj slušná dvojica.
„Nepochopiteľné veci, prijmite ma k sebe, vstúpte do mňa všetkými zmyslami, dotýkajme sa navzájom, tak ako husieľ dotýka sa slák. Nepochopiteľné veci, vy ste v nás. Vyslovujem si ticho slová a čakám, kým sa zažnete.“
Hollywood, Los Angeles. Človek by čakal nablýskané autá, moderné domy a ulice plné hviezd. Čo tu však vidím najviac, sú ľudia bez domova. Už len našej ulici parkuje zo desať obytných áut, v ktorých žijú celé rodiny, aj so psami. A vedľa v parku to vyzerá ako stanové mestečko.
Hlavná správa z českých eurovolieb je táto: najstaršia politická strana – sociálna demokracia – získala iba 3,95 % a v Bruseli skončila. Je to rub jej spoločného vládnutia s Andrejom Babišom.
Dejú sa prelomové veci. Smer padá a súčasne vzniká Kiskova strana, ktorá má potenciál vyhrať budúce voľby. Ale podľa reakcií sa zdá, že nám chýba poučenie z minulosti aj triezvosť.
Ježišove slová mi znejú úplne inak odvtedy, ako viem o svojej diagnóze: rakovina prostaty. Ona mi jasne pripomenula, že i ja raz zomriem. Aj túto úvahu píšem v nemocnici, po operácii rakoviny.
