Jaro Vojtek: Ak je Boh, tak to vidí

Rád sa túlam Občas idem len tak do Marianky, do mesta, dám si kávu, kúpim si knihu, rybičku do akvária, deň doslova preflákam. Večer si nadávam, že som nič nespravil, ale aj také dni sú potrebné. Nemyslieť na hypotéky, na prácu, či ešte nejaká bude, zbaviť sa tohto šumu v hlave. Môj sen je dosiahnuť stav ničoho, preto tie bezcieľne prechádzky. Alebo idem do Martina k rodičom a tam len tak som. Ponorím sa do ich starostí, a tým si oddýchnem od svojich. Syn je moje alibiChoval som v detstve korytnačku, andulky, morské prasiatko, rybičky, dážďovky, slimáky, žaby. S rybičkami sa dnes schovávam za syna, tak isto aj s autíčkami. „Môj syn“ si teraz napríklad kúpil super terénne auto na diaľkové ovládanie. Kedysi bolo len také s káblom, chodiť bolo treba za tým, vedelo to ísť len doprava a doľava a svietiť, to bolo top! Šetril som si na neho roky. Kupujem si rastlinyBaumax alebo hornbach, tie ich záhradkárske časti sú pre mňa totálne nebezpečné, vždy niečo domov dovlečiem. Už som kúpil na balkón aj japonskú čerešňu. Syn Vinco ma zbadá a povie: Jééj, tato, zase? Chcel som byť lesník-horár, ale naši mi to vyhovorili, že sa veľa nachodím v daždi a snehu, tak som sa prihlásil na filmovú školu. To chcem!Pol roka som chodil po Myjave, hľadal dom. Všade boli plastové okná, plávajúce podlahy, až po dlhom čase mi maklér ukázal dom v pôvodnom stave. Povedal som, tento chcem! On, že ale to má pôvodné drevené okná. To chcem! Vy ste nejaký divný. Verím na pôvodnú energiu toho domu, teším sa, ako rámy očistím, znova namaľujem, nechám pôvodnú podlahu aj starodávne valčeky na stene. Nie som veľmi zručný, uvidím, ako to zvládnem. Mám haluzePracujem vždy s priateľmi, tí vedia, že som niekedy nekomunikatívny, že sa do seba uzavriem, poviem dve-tri vety a málokto mi rozumie. Často to pochopia, až keď vidia výsledok na plátne. Niekedy na pľaci je so mnou asi problém. Občas trpím stihomamom, mám pocit, že mi všetci podkopávajú nohy, chcú mi zle. Až dodatočne, keď sa na to spätne pozriem a zistím, že to nie je pravda, snažím sa to napraviť. Pracujem na pokoreNiekoľko rokov som na svojej pokore intenzívne pracoval. Nevedel som si vážiť, že môžem robiť túto profesiu, že mi niektoré veci vyšli, chcel som, aby boli ešte lepšie. Dnes viem, že treba byť vďačný za to, čo človek má. Nedávať si nezmyselné méty, nežiarliť na iných, lebo to neposúva ďalej, nevedie k ďalším dverám. Také poznanie sa však nedá nájsť v knižke, to musíte stretnúť čistého a pokorného človeka. On žije tak jednoducho, čo ja chcem ešte viac? Verím sebeSom veriaci, to bezpochyby, snažím sa veriť sám sebe. Prišiel som z Martina do Bratislavy, bol to pre mňa nový, obrovský svet, nejako sa etablovať, veriť si, chcelo to veľa práce na sebe. Človek nemusí ísť do chrámu, keď si vie sám priznať, že urobil hlúposť, že ublížil. Ak je Boh, tak to vidí, tú úprimnú snahu, aj tú neúprimnú. Ak si človek povie, že už to nespraví a skutočne ho to kdesi vnútorne mrzí, myslím si, že mu je odpustené.