Denne vychádzajú desiatky kníh, vydavateľstvá, v snahe presadiť sa, publikujú hocičo, všetko potenciálne bestsellery, mohlo by sa zdať, že domáci knižný trh je celkom presýtený. A predsa tu dosiaľ existuje celý neobsadený segment knižného trhu, navyše segment s veľkým potenciálom. Knižky o veciach, o kultúrnych statkoch povedzme, ktoré ľudia majú radi, respektíve, zaujímajú ich. Napadá mi, samozrejme, Star Trek, ale ten teraz nechajme bokom. Čo povedzme taký Krstný otec? Filmy poznajú azda všetci, Puzovu predlohu tiež. Aj Sicílčana. A ďalšie gangsterky, a mafiánske ságy, dívali sa na Sopranovcov, vedia, čo znamená, keď sa povie ľahnúť na matrace a vôbec, Krstného otca milujú a všimli si, že sa akosi na svete podpísal. Veď pomaly niet filmu či seriálu, v ktorom by sa neparodovala nejaká scéna. A vôbec, načo opisovať zjavné? Nanič, takže to uzavrime. Niektoré diela, filmy, romány, seriály, komiksy, hudobné albumy, a tak ďalej, sa na svete podpísali viac ako iné diela a o takýchto dielach sa potom píšu knižky. A tie knižky sa celkom dobre predávajú, lebo ľudia chcú, celkom prirodzene, vedieť viac o tom, čo majú radi. Len u nás zatiaľ nie, lebo u nás sa také knižky zatiaľ nevydávajú. Kniha Toma Santopietra Fenomén Krstného otca s podtitulom Ako zmenil Hollywood, Ameriku a mňa sa to pokúša zmeniť. Sama reprezentuje presne ten druh spisby, nazvime ho erudovanou populárno-náučnou, ale nie odbornou teoretickou reflexiou, v ktorej autor mapuje kultúrny fenomén prostredníctvom rozprávania o svojom vzťahu k nemu. Tom Santopietro je Italoameričan tretej generácie, mohlo by sa teda zdať, že je Talianom viac podľa mena ako naturelu, avšak nie je to tak a on sám si to vraj uvedomil aj vďaka Krstnému otcovi.Tie knižky sa podpísali, tie filmy sa podpísali viac. Ako presne a prečo, o tom je Fenomén Krstného otca. Začína sa zoširoka, Santopietro tvorí komplexný obraz, ktorého súčasťou je všetko italoamerické, od migračnej vlny, pomáhajúcej zaľudniť americké mestá sicílskymi vidiečanmi, cez ich konfrontáciu s „inou“ morálkou bielej protestantskej Ameriky až k organizovanému zločinu ako prirodzenému dôsledku konfliktu rozdielnych hodnotových systémov.Krstný otec je leitmotívom, permanentne prítomným kontextovým poľom, prostredníctvom ktorého Santopietro dokladá a ilustruje zmenu postavenia a vnímania Italoameričanov v Amerike. Fenomén Krstného otca je aj vďaka tomu fascinujúcim čítaním, neuveriteľne komplexnou interpretáciou filmov, románov, i kultúrnej skúsenosti, z ktorej sa tie filmy a romány zrodili a kultúrnej skúsenosti, pri ktorej zrode stáli.Suma faktov, viažucich sa na romány a filmy, historky zo zákulisia nakrúcania, peripetie súvisiace s obsadením filmov, vzťah Puza a Coppolu, produkčné komplikácie, to všetko slúži Santopietrovi ako odrazový mostík k úvahám a záverom, presahujúcim obyčajné faktografické spisovanie všetkého, čo by ľudí v súvislosti s Krstným otcom mohlo zaujímať. Mimoriadne pri tom pomáha register – mimochodom, v tomto druhu písania spoľahlivý vonkajší ukazovateľ, ako sa dá odlíšiť zrno od pliev. Ale tu sa kniha vlastne iba začína, končí sa tam, kde aj najväčším skeptikom dôjde, že popkultúrne artefakty (a umelecké diela) majú skutočne moc meniť veci, respektíve podpísať sa na svete mimo tých diel a artefaktov viac, akoby sme si mysleli, ba dokonca možno viac, akoby sme si priali. S Krstným otcom je zviazaných niekoľko moderných mýtov. Santopietro vykladá, prečo sa tak stalo. Niekedy zveličuje a niekedy sa nám môže zdať, že až tára, respektíve my tu od nás z Európy môžeme nejaké veci vidieť inak, o to je však jeho pohľad na Krstného otca zaujímavejší. Fanúšikovia si vždy myslia, že vedia o predmetoch svojej vášne všetko, knihy ako Fenomén Krstného otca dokazujú, že nie.
Tom Santopietro: Fenomén Krstného otca. Premedia, 2012.