Najznámejší posúch na svete

Kde však táto lahôdka vznikla? Mnohí sa budú čudovať, no rozhodne nie v Taliansku. Darmo sa naši horkokrvní a sympaticky hluční talianski kamaráti búchajú do útlych hrudí. Bohužiaľ, opäť ich na celej čiare predbehli tí neuveriteľne činorodí Peržania. Vraj už v 6. storočí si v Atike dovolili počas prestávok v bojoch s Grékmi piecť chlebové tenké placky na rozpálených kameňoch. Dokonca ich potierali predtým syrom a olivovým olejom. A to je len prvá zmienka. Pizza vraj vábila hladné žalúdky už v mladšej kamennej dobe! Dodnes tieto placky po Peržanoch v Turecku volajú pide a v Grécku pita. Odtiaľ sa tento názov do Talianska preniesol v podobe picea, čo znamená peceň a neskôr sa prepotvoril na svetoznáme pizza. Taliani sa síce pokúšajú nájsť iné možnosti vzniku tohto slova, no majú to márne. Raz prídu s tým, že pizza je od slova pizzicare, čo znamená odšklbnúť či trhnúť, pretože pizza sa predsa šklbe a z pece sa musí vytrhnúť. Potom zas príde fúzatý a žoviálny jazykovedec a slávnostne predostrie teóriu o tom, že pizza je od slova pizzo, čo znamená čipka. Kto by už, prepánajána, jedol čipku? Navyše, Taliani dlho svoju pizzu pripravovali výhradne nasladko. Píše o tom aj Vergilius vo svojej Eneide. Básni tam o tenkej chlebovej placke potretej džemom z lesného ovocia. Skrátka, môžu si Taliani vymýšľať, koľko chcú, pizza bola odjakživa všade. V Indii ju volajú naam a my sme ju, napríklad, volali posúch či podplamenník. Pokiaľ neprišli družstvá a socialistické pekárne, ktoré tieto buržoázne a starosedliacke výmysly rázne zmietli zo stola.Prečo sa teda tento obložený posúch preslávil po celom svete pod menom pizza? Pretože práve Taliani prišli na to, že tento koláč s jednoduchou a rýchlou prípravou je ideálny na rýchle občerstvenie. A boli to práve podnikavci z Neapola, ktorí ako prví začali v prístavných stánkoch predávať tento chlebový zazrak. Netrvalo dlho a v roku 1830 sa v Neapole objavila prvá pizzeria so stolmi a stoličkami pod názvom Pizzeria Port´Alba. A po nej začali postupne vznikať ďalšie a ďalšie a šíriť sa po celom Taliansku.Dnes už svet pozná nespočetné množstvo druhov pizze. No puristi z Neapola sú ochotní prisahať iba na dve z nich. Len to sú tie ozajstné, pravé neapolské pizze – margherita a marinara. Ostatné obloženiny sú pre nich šunt. A to ešte nevideli také naše skvosty ako bačovská pizza s bryndzou či mexická so sterilizovanou kukuricou. Pizza marinara je pomenovaná po žene námorníka, ktorá mu vraj túto pochúťku musela pripraviť vždy, keď sa vracal z rybačky na mori. Ide o veľmi jednoduchú zmes paradajkového pyré, oregana, cesnaku a olivového oleja. Omnoho známejšia je tá druhá pizza – margherita. Vymyslel ju v roku 1889 šéfkuchár Raffael Esposito pri príležitosti návštevy kráľa Umberta I. a jeho ženy, savojskej kráľovnej Margerity. Na pizzu naukladal rajčiny, mozzarellu a bazalku, aby tak farebne pripomínala taliansku vlajku. Chcel sa tým kráľovi zapáčiť. Vlajka sa mu však po dlhom premýšľaní zdala primálo, tak pizzu ešte pomenoval Margherita na počesť kráľovnej, aby kráľovi bolo úplne jasné, aké vrúcne city k nemu šéfkuchár prechováva. Pizza Margherite Savojskej veľmi zachutila a dokonca za ňu milému Raffaelovi listom poďakovala. Spomínaný list dodnes visí zarámovaný v pizzerii Brandy v Neapole. Keď budete mať cestu okolo, stavte sa. Párty pizza/Aj pizza sa môže stať fantastickým spoločenským jedlom na malú párty. Stačí, ak si pripravíte dopredu cesto a vyvaľkáte ho na malé pizze, ktoré budú mať v priemere 10 centimetrov. Potom už len zapnete rúru na dvesto a pred príchodom návštevy pripravíte do misiek rôzne ingrediencie. Vaši priatelia si môžu vytvoriť takú pizzu, na akú majú práve chuť, a potom si ju sami za päť minút upiecť vo vašej rúre. Na pizzové cesto potrebujete pol kila hladkej múky, jednu kocku droždia, 5 lyžíc olivového oleja, dve lyžicky soli a dva deci vody. Z droždia, lyžice múky a pol deci vody vytvoríme kvások, ktorý necháme pol hodinu v teple nakysnúť. Potom do neho vmiešame ostatné ingrediencie a vymiesime cesto, kým sa nelepí. Vytvarujeme minipizze a ukladáme ich na seba tak, že pod každú placku podložíme kúsok papiera na pečenie alebo alobalu. Nezabudnite na prípravu vlastného paradajkového pyré! Kúpite dve konzervy krájaných rajčín oberaných sezónne, hodíte ich do malého hrnca, pridáte olivový olej, soľ, čierne korenie, oregano a dva strúčiky cesnaku a dvadsať minút prevárate, aby sa vytvorila chutná omáčka.