Začnime tým, ako je dnešná cena zlata určovaná. Tá sa tvorí primárne na takzvanom papierovom trhu – COMEX, kde sa obchoduje s kontraktmi, prisľubujúcimi dodanie zlata. Je dôležité zdôrazniť, že ponúkané cenné papiere nie sú reálnym zlatom, ale len prísľubom jeho dodávky. Tieto papiere sú kryté zlatom, ktoré však môže byť i požičané a patriť niekomu inému. Niektorí zároveň tvrdia, že nie sú kryté vôbec. Už tu sa vynára prvá teória o tom, čo sa stalo. Cena zlata je manipulovaná. Tvrdia jedni..manipulácia cenou?Tejto teórii nahráva fakt, že na trhu existujú veľké banky, ktoré majú (po výpredaji už možno nemajú – v čase písania článku to nevieme) takzvané krátke koncentrované pozície čiže akoby stávku na pokles ceny. To im umožňuje hýbať ľubovoľne s cenou. Využívajú pritom svoje množstvo kontraktov a fakt, že dnes sa obchoduje primárne cez robotické systémy (HFT), ktoré sú schopné realizovať množstvo obchodov v jednej sekunde. Zároveň využívajú, že mnohí obchodníci majú nastavené automaticky hodnoty, kedy kupovať a kedy predávať. Zjednodušene teda táto teória hovorí, že cenu zmanipulovali veľké banky na COMEX-e. Druhá teória je mierne sofistikovanejšia. Na trhu sa objavilo viacero správ naraz, ktoré mali vyvolať nedôveru investorov v zlato. Prvou bola úvaha členov monetárnej komisie americkej centrálnej banky Fed o tom, že ukončia politiku nákupu amerických štátnych dlhopisov a hypotekárnych listov v objeme 85 miliárd dolárov mesačne. Z môjho osobného pohľadu to nie je reálne, avšak investori tomu mohli uveriť. Nie je to možné najmä preto, lebo by automaticky vzrástli úroky na amerických štátnych dlhopisoch, čo by spôsobilo vláde problém s financovaním 16-biliónového a stále rastúceho dlhu USA. Zrejme predovšetkým dlh dnes stojí za akým-takým rastom americkej ekonomiky, ktorý vyvoláva eufóriu na akciovom trhu. Druhou správou mal byť odpredaj cyperského zlata (13,9 tony) v rámci jeho záchrany. Tieto dohady ihneď poprela tamojšia centrálna banka, aby sa následne potvrdili ako zámer vlády a dokonca sa k tomu vyjadroval i prezident ECB Mario Draghi. Samotná správa je však z pohľadu trhu so zlatom smiešna. Len Čína je schopná za mesiac doviezť 97 ton zlata a pri piatkovom veľkom výpredaji žltého kovu sa v priebehu hodiny zobchodovalo 400 ton. Obchodníci si však údajne myslia, že ak by sa tak stalo, na rad by prišli krajiny, ktoré majú zlata viac, ako napríklad Taliansko (2 451 ton), Španielsko (281 ton) či Portugalsko (382 ton). No táto možnosť má pravdepodobnosť blízku nule. Stačí si predstaviť politikov, ktorí také niečo vo svojom domácom parlamente navrhnú a vlastne povedia voličom: „Predávame zlato za nízke ceny, aby sme splatili to, čo ste už dávno spotrebovali“. Treťou správou mali byť zlé čísla z Číny, keď sa odhad rastu ekonomiky oproti realite zmenil o 0,2 percenta. Aj keď sa číslam z Číny všeobecne veriť nedá, mierny pokles rastu mal spôsobiť znížený dopyt po zlate z tejto krajiny. Zábavný predpoklad, keď si zoberieme apetít Číňanov po akýchkoľvek aktívach, ktoré im umožnia zbaviť sa ich papierových peňazí. Poslednou správou bola teória o smerovaní likvidity do akcií, ktoré dnes ako jediné čo-to zarábajú. To je pravda. Akciové trhy sú nastavené na rast, ale človek by očakával, že za tým bude aj niečo reálnejšie, než to, že Fed nakupuje štátne dlhopisy a uvoľňuje likviditu pre akcie, o ktorých niektorí tvrdia, že sa v nich vytvára bublina. .veľké bankyČo je teda za pádom ceny zlata? Zmienené správy nepopierateľne mohli pohnúť trhom. Aj keď je podľa mojej mienky väčšina z nich založená na vode. Otázka je, či mohli vyvolať taký masívny výpredaj, ako sme videli. Nemyslím si to a viac sa prikláňam k názoru, že za pád cien môžu primárne veľké banky, ktoré vyššie spomenuté správy len využili na vyvolanie paniky na trhu a na následný pokles cien, na ktorom zarobili – stavili totiž na pokles ceny. Bude cena zlata padať ďalej? Odpoveď zatiaľ nepoznáme. Ozývajú sa hlasy o cene okolo 1 100 dolárov, ale zaznievajú aj odhady okolo 900 dolárov. Na druhej strane sa intervencie centrálnych bánk zintenzívňujú. Hrajú sa menové vojny (teda kto oslabí svoju menu viac). A ak veríte vládam, že sa všetko vyriešilo a získali ste opäť dôveru v nekryté meny, zlato pre vás nemá význam. Mal by teda investor predávať? Teraz to neodporúčam, cena je nízka. Treba vyčkať. Ak si myslíte opak a kupovali ste zlato ako poistku, fundamenty sa pre vás nezmenili, a preto je stále zmysluplné vlastniť fyzický kov. Ak máte zároveň voľné finančné prostriedky, zvážil by som kúpu. Neviem, kedy bude dno, ale pozoroval by som trh a snažil sa ho čo najlepšie vystihnúť v rámci najbližšieho obdobia. Pri kúpe však môžete zažiť i prekvapenie. Niektorí tvrdia, že obchodníci s fyzickým zlatom chcú stopercentnú zálohu a na dodávku môžete čakať 60 dní. Autor prevádzkuje špecializovanú stránku o drahých kovoch www.upner.com.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.