Pomerne jednoduchý a formálny spôsob preukazovania základného imania novej spoločnosti si po novom vyžiada skutočné preukázanie vlastníctva peňažného vkladu. Pripravovaná zmena možno pláta jednu obchodno-právnu „dieru“. No na druhej strane ide len o ďalší nepodarený krok v boji proti daňovým únikom. Opäť s otázkou, či neskomplikuje život najmä malým a čestným, kým organizované skupiny ako skutočný adresát opatrenia vyriešia prekážku „ľavou zadnou“.
úniková cesta
Spoločnosť s ručením obmedzeným je ako obchodná spoločnosť prioritne určená pre spoločné podnikanie viacerých osôb prípadne iných subjektov, ktorými môžu byť aj ďalšie spoločnosti. Obchodné právo však dovoľuje založiť si eseročku aj jednému spoločníkovi, čo v praxi často využívajú živnostníci, aby pokračovali v podnikaní prostredníctvom inej právnej formy – či už z dôvodu obmedzeného ručenia, alebo lepšie znejúceho názvu firmy s prívlastkom „s.r.o.“ V posledných rokoch však stúpa vlna zakladania týchto spoločností najmä ako účinný spôsob zbavenia sa nepríjemnej ťarchy platenia povinných odvodov do Sociálnej poisťovne. Živnostníci ich nemajú radi. Platia totiž odvody každý mesiac, bez ohľadu na ich reálny príjem v danom období. Aj napriek skutočnosti, že väčšina z nich platí minimálne odvody, absolútna suma nepôsobí v celoročnom súčte vonkoncom sympaticky. Väčšinu dávok, plynúcich zo sociálneho poistenia (najmä v prípade nezamestnanosti či práceneschopnosti) navyše živnostníci z titulu svojho nepretržitého nasadenia nečerpajú. A pokiaľ ide o budúce štátne dôchodky, najmä mladší na ne hľadia s ťažkou skepsou.Už pred rokom stihla vláda obmedziť zakladanie nových spoločností podmienkou súhlasu daňového či colného úradu. O čosi to skomplikovalo technicky čoraz jednoduchší proces vzniku eseročiek. Uvedené opatrenie bolo súčasťou rozsiahlejšieho ťaženia nazvaného „Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016“. V ňom vláda pomerne rýchlo po svojom nástupe avizovala viacero radikálnych zmien v obchodnom či daňovom práve. Tie najkontroverznejšie sa týkajú DPH ako dane, ktorej úniky spôsobujú štátnemu rozpočtu najväčšie starosti: Od októbra 2012 sú napríklad noví žiadatelia o registráciu za platiteľa DPH povinní zložiť štátu zábezpeku na obdobie jedného roka bez nároku na úroky alebo sa povinne stávajú mesačnými platiteľmi DPH vrátane povinností s takto stanovenou frekvenciou. Triezve argumenty oponentov, že zmeny len nahádžu ďalšie polená pod nohy drobným, poctivým a čestným podnikateľom, kým väčších skupín s kvalitným aparátom sa nedotknú, vypočuté neboli.
nová komplikácia
Plnenie plánu pokračuje ďalšou zmenou, týkajúcou sa zakladania nových spoločností. Jej cieľom sú opäť tie „s ručením obmedzeným“, ktoré sa podľa jeho autorov podieľajú na daňových podvodoch najvyššou mierou. Najnovšia komplikácia postihuje povinné základné imanie spoločnosti. Základné imanie je akýmsi vyjadrením vkladov všetkých spoločníkov, pričom sa do Obchodného registra zapisuje aspoň v minimálnej výške 5 000 eur. Ide fakticky o peniaze spoločnosti, ktorá nimi môže – a v podstate aj musí – disponovať. Zákon ho prioritne chápe ako verejnú informáciu o základnom kapitále či jednom z pilierov, ktorým je krytý majetok spoločnosti. Najmä malým podnikateľom však súčasná úprava poskytovala cestu, ako túto (inak logickú) povinnosť obísť. K návrhu na zápis novej spoločnosti do Obchodného registra doteraz postačilo priložiť iba písomné vyhlásenie o splatení časti vkladu, prípadne celého základného imania. To, či peniaze v požadovanej hodnote spoločnosť vlastní, alebo nie, súd neskúma, pričom v účtovníctve firmy sa peniaze zaúčtujú jednoduchým a v podstate fiktívnym vkladom do pokladne. Od decembra 2013 – čo je plánovaná účinnosť zmeny – bude potrebné peňažný vklad splatiť na samostatný účet v banke. Bez výpisu z účtu, ktorý sumu základného imania na bankovom účte potvrdzuje, obchodný súd novú spoločnosť nezaloží. Papierovú formalitu teda nahradí reálne zloženie hmatateľných peňazí. Lenže podstatou základného imania ako takého je skutočnosť, že po vzniku spoločnosti jej tieto peniaze patria a môže s nimi nakladať, ako uzná za vhodné. Dôvody vláda ako predkladateľ netají – spomínaný boj proti daňovým podvodom, ktoré páchajú organizované skupiny najmä na DPH. Ďalšou príčinou môže byť vyššia vymožiteľnosť práva či zvýšenie plnenia záväzkov zo strany firiem, čo vzhľadom na definíciu základného imania aj profesionáli zo súkromnej sféry považujú za dobrý krok. Vzhľadom na tohtoročné zvýšenie živnostenských odvodov spolu so vzorcom na ich každoročný skok nahor sa však ako jeden z motívov núka aj obmedzenie prechodov živnostníkov na eseročky. Zastavili by sa tak úniky na odvodoch, ktoré v rozpočte Sociálnej poisťovne neustále chýbajú a podnikatelia by tak stratili jednu z posledných možností, ako sa im vyhnúť. Živnostníka, ktorý chce ušetriť tisíce eur ročne na odvodoch, môže totiž päťtisícka na účte stopnúť. Zakladanie eseročiek je stále slušný biznis – teda súdiac podľa vysokého počtu firiem špecializujúcich sa na toto odvetvie či neustále klesajúcich cien. A tie už teraz avizujú niekoľko spôsobov, ako pripravované opatrenie obísť. Cestu k vlastnej firme môže uľahčiť napríklad kúpa „ready-made“, teda hotovej, v minulosti založenej spoločnosti. Nehovoriac o už črtajúcej sa možnosti „päťtisícku“ z bankového účtu presunúť neskôr do firemnej pokladne, odkiaľ ju už šikovní účtovníci dostať vedia. Z tohto pohľadu budí novela úsmev – keď sa jej ťarchy dokážu zbaviť malí podnikatelia, načo potom znepokojovať jej skutočných adresátov.
málo zlepšení
V určitom zmysle sa na opatrenie dá hľadieť aj ako na pozitívnu správu. Hrozilo totiž ešte čosi horšie. V spomínanom pláne boja proti daňovým podvodom bol pôvodne uvedený zámer, aby nové spoločnosti sumu základného imania skladali nie na svoj účet, ale na účet štátu. Avšak tento obchodno-právny nezmysel, ktorý by podnikanie priškrtil ešte účinnejšie ako existujúce zábezpeky platiteľa DPH, zatiaľ zrealizovaný nebol a dúfajme, že ani nebude. Pre rok 2014 však plán deklaruje právne ukotvenie dvoch nových typov spoločností: so základným imaním prevyšujúcim určitú hranicu a akési jednoduchšie spoločnosti s jednoeurovým imaním. Jednoeurovými eseročkami chcela podnikaniu pomôcť aj predchádzajúca vláda a nádej priaznivcov slobodného biznisu sa k nim neprestáva upínať ani dnes. Lenže či vláda zožne v tomto prípade potlesk závisí od konkrétneho znenia zákona, ktoré zatiaľ nie je. Minimálne z pohľadu ustavične opakovanej mantry „zjednodušovania podnikateľského prostredia“ pridáva nové pravidlo podnikateľom či ich účtovníkom zas len ďalšie vrásky na čele. Od januára 2014 síce vláda zjednodušuje účtovné závierky a niektoré ďalšie povinnosti pre menšie spoločnosti, čo je po dlhých rokov vítaným plusom. No v záplave opatrení, ktoré podnikateľom len prikladajú na plecia, sa toto jedno pozitívum stráca. V novom roku pribudne platiteľom DPH obávaný „kontrolný výkaz“ a špeciálne spoločníci eseročiek platia v týchto mesiacoch historicky prvé zdravotné odvody z vyplatených podielov na zisku. Čo prináša zase len dilemu, či únikom k eseročke nespadnú z dažďa pod odkvap.
Autor je firemný ekonóm, píše na ludskourecou.sk.