Barmani a pofesionálni miešači drinkov vraj tento nápoj z duše neznášajú. Pripravovať ho je strašná nuda, nič provokujúce či nezvyčajné. Recept vedia vysypať aj o polnoci, dokonca aj namiešať sa dá bez prebudenia. A čo je najdôležitejšie, pýtajú si ho v lete úplne všetci – od cudnej dievčinky v kostených okuliaroch, túžiacej po letnom romániku s vysnívaným študentom kulturológie, ktorý vo voľných chvíľach súťažne hrá hokej a pokojne kvôli nej vymláti celý bar, až po nabúchaného potetovaného svalovca, čo sa nechce sťať už po prvom večernom drinku, a tak je ochotný zabudnúť na to, že pri vysokom pohári s ľadovou drvinou nevyzerá dosť drsne. Takže, aby sa poriadny barman dostal k vyhotoveniu nejakého iného, možno príťažlivejšieho a výstrednejšieho nápoja, musí sa prebiť litrami bezútešných zeleno - ľadových rumov s mätovým pralesom. Avšak to, čo na tomto nápoji barmani tak strašne nenávidia, ľudia na svete bezhlavo milujú. Jednoduchú kombináciu limetiek a osviežujúcej mäty, všetko utopené v ľade a zaliate poriadnou dávkou bieleho rumu. Zvláštna, exotická chuť si podmaní hneď po prvom dúšku. Počas letných večerov, keď vzduchom poletujú šteklivé myšlenky a ľudia chcú cítiť, že majú k sebe akosi bližšie, je to nápoj ako vyšitý. Okamžite nás prenesie do Karibiku, kde ľudia vášeň vyjadrujú tancom, sú nespútaní a city prejavujú srdečne a priamočiaro.
liečenie chorých námorníkov
Nikto presne nevie, ako tento nápoj vznikol, no jedno je isté, Karibik je v tom až po uši. Najmä preto, že hlavnou zložkou mojita je rum. Biely, úžasný karibský rum. Prvýrát sa vraj s kombináciou limetiek, cukrovej trstiny, rumu a mäty stretli anglickí korzári Francisa Draka, ktorí priplávali v šestnástom storočí na Kubu. Prišli vtedy na tento ostrov v takom zúboženom stave, že domorodci boli z nich vyslovene nešťastní. Čakali, ako vždy, bielych bohov prinášajúcich smiešne zbytočné veci. No zo zvláštnych veľkých lodí sa na ich biele pláže namiesto mužných morských vlkov v divných vyumelkovaných háboch vyšubrali zelené mátohy, ktoré poriadne vytrápila dyzentéria a skorbut. Nahé a prítulné domorodky však neváhali a namiešali našim pirátom nápoj, na aký sa nezabúda. A veruže keď sa z neho chlapi napili, okamžite pookriali. Možno to bolo tým, že s limetkami sa im do tela znova dostal vitamín C a zahnal skorbut, možno mätovými lístkami, ktoré napravili trávenie. Stavím sa však, že námorníci skôr prisahali na ten úžasný rum. Nový nápoj potom nazvali podľa kapitána Draka El Draque a neskôr ho miestni premenovali na mojito.
riedenie zlého rumu
Iná legenda hovorí o tom, že mojito vymysleli samotní Kubánci, aby rum vôbec dokázali piť. Ten totiž v osemnástom storočí chutil inak ako dnes. Bol trpký, bol cítiť po dechte a človek musel byť centimetre od závislosti, aby ho pil samotný. Kubánci sa teda zamysleli, lebo nechať rum úhorom im prišlo ako hriech. Porozhliadali sa po okolí a hneď im príroda ponúkla fantastický recept. Pod nohami rástla mäta, zo stromu viseli limety, už len pridať vodu a z rumu sa hneď stal nápoj ako lusk. Tým, že do neho pridávali vodu, aj vznikol jeho názov, ktorý poznáme dodnes. Mojito je vraj len milá odvodenina od slova mojadito, čo znamená „mokručké“. Nápoj potom v dvadsiatom storočí, podobne ako daiquiri, spropagoval najväčší vyznávač miešaných drinkov medzi píšucimi – Ernest Hemmingway. V slávnej Bodeguite del Medio je dodnes na stene jeho nápis „My mojito in La Bodeguita, my daiquiri in El Floridita.“ Kto chce mojitu a Ernestovi vzdať hold a zároveň trošku potešiť znudeného premojitovaného barmana, nech si vypýta tento drink s poriadnou dávkou nie ľahkého a bežného rumu, ale dobre odležaného 25-ročného, s robustnejšou chuťou. Hneď uvidí, čo je to Karibik!
.autor je scenárista.
urobme si mojito
Ak si chcete dopriať trochu tej rozšafnej a roztancovanej tropickej nálady aj doma na terase či balkóne, pri mojite toho naozaj nepotrebujete veľa. Oplatí sa prvom rade zainvestovať do kvalitného rumu. Tuzemák, rum, um a iné zafarbené a dochutené destiláty z našich slovenských zemiakov necháme pekne v špajze na vianočné koláče a zájdeme si do obchodu po poriadny biely karibský rum. Cena nás nezaskočí. Investujeme predsa do svojej exotickej dovolenky, pri ktorej dokonca nemusíme nasadnúť do lietadla, ale budeme ju mať priamo doma. Po ceste ešte nakúpime pekné zelené limetky, poriadnu hrsť mäty a kvalitný trstinový cukor. Doma si pripravíme ľad. Kto chce, urobí si ľadovú drvinu, my lenivší si vystačíme aj s kockami rozbitými nadrobno. A začíname. Limetku rozkrojíme na štyri časti. Hodíme ich s desiatimi lístkami mäty a dvoma lyžicami trstinového cukru do vysokého pohára a chvíľu drvíme mažiarovou paličkou. Iba tak, aby limetky pustili šťavu a zároveň sme nerozdrvili mätu na kašu. Zmes zalejeme poriadnym dúškom karibského rumu a zamiešame, aby sa cukor rozpustil a mäta nadýchla. Doplníme ľadovou drvinou doplna. Vezmeme pohár a z elegantného sifónu, ktorý si pamätá svetlé včerajšky, čapujeme do pohára sódu. Podávame so slamkou a miešadlom.