Pojem orechy pri týchto čudných zaoblených minitekvičkách treba trochu poopraviť. Ide totiž o semená, ktoré rastú naspodku čudného plodu. Ten rastie na ešte čudnejšom tropickom strome a vyzerá ako taký životom ubitý žltkasto-červený baklažán. Z diaľky však pripomína amputované, dobordova zafarbené nosisko nestriedmeho požívača alkoholu, alebo ako by sme povedali my, čo si nekladieme servítku pred ústa, červenú skobu skúseného a ruským mrazom pozdraveného notorika. Veď čo sa tu budeme hrať na útlocitných, treba si veci nazvať pravými menami.
obličkovec západný čiže acajú
Napokon, aj kešu nie je kešu, ale obličkovec západný. To je meno! Škoda, že sa neujalo, ale uprednostňuje sa ničnehovoriace a pomerne nudné kešu. Teda, pokiaľ nie ste finančník a nepýtate sa práve svojho klienta, koľko má pri sebe hotovosti. V tom prípade trocha kešu vie zdvihnúť náladu. Názov pre tieto semienka pochádza z indiánskeho jazyka tupi, kde ich volali acajú. Portugalci, ktorí Indiánov v šestnástom storočí priateľsky navštívili, si tento názov skrátili na caju a pri svojich pravidlách výslovnosti nemohli inak, ako hovoriť o kašu. Odtiaľ už bolo ku kešu len na skok.A Portugalci sa začali v distribuovaní vtipných obličkových orieškov poriadne činiť. V podstate ich počas šestnásteho a polovičky sedemnásteho storočia rozšírili do všetkých tropických kútov zeme, ktoré na svojich objavných cestách ponavštevovali. A tak dnes nájdeme obličkovce západné aj v Indii a celej juhovchodnej Ázii, ale aj v Afrike. Človek by čakal, že najväčším distribútorom mäkkých amazonských orieškov bude ich domovina – Brazília, no nie. Čuduj sa svete, absolútnou špičkou je africká Nigéria.
jedovatý antijed čiže kardol
Malé semienko, ktoré tak radi chrúmeme pri televízore, je však veľmi nebezpečné. Nie, nemusíme sa báť – to, čo dostaneme v obchodoch, už žiadny jed neobsahuje, pretože kešu sa predávajú zásadne vylúpané. Keby sme ich však nakupovali v jadre, asi by sme ich do úst len tak bez zaváhania nekládli. Ich osemenie totiž obsahuje látku kardol, ktorá je mimoriadne dráždivá a leptá pokožku. Pri lúpaní vám na rukách zanechá pekné pľuzgiere. A tak sa už pri zbere dôkladne odstraňuje. Indiáni však využívali aj osemenie s kardolom. Keď vás v pralese uštipol had alebo mimoriadne drzý komár, okamžite bolo treba na boľavé miesto naniesť vrstvičku spomínanej látky. Vraj pomohla. Rovnako ako pri impregnácii drevenej podahy. Dnes sa výťažok z osemenia kešu orieškov používa do náterov, lakov, do rôznych insekticídov a dokonca aj do vazelíny pri výrobe rakiet.
kešu jablko čiže plod
Z obličkovca západného nie je jedlé len jeho mäkké semienko, ale aj plod, ktorý sa podobá na ten spomínaný opilecký frňák. Volajú ho kešu jablko. Chuťou pripomína mango s jemnými tónmi zelenej papriky a grepu. Bohužiaľ, šťavu z tohto plodu môžeme ochutnať len v krajinách, kde sa kešu pestuje, pretože plod sa nedá dobre prepravovať. Hneď po odtrhnutí zo stromu začína hniť a vydrží maximálne 24 hodín. Šťava z neho je mimoriadne obľúbeným nápojom v Južnej Amerike, ale aj v Ázii.Kešu oriešky nie sú len takým tým malým snackom – niečím na zahryznutie. V oblastiach, kde sa pestuje, sa stali aj významnou zložkou miestnej kuchyne. Napríklad v Indii sa bez mletých kešu orieškov a pasty z nich takmer vôbec nezaobídete. Keďže obsahujú veľa škrobu, vynikajúco vedia zahustiť rôzne omáčky. Stačí ich rozomleté pridať do jogurtu či vývaru a dusiť v takejto zmesi či už jahňacinu, alebo baraninu.
.autor je scenárista.
Ako na kešu/Aj keď sa nám to možno nezdá, čerstvé kešu oriešky sú zo všetkých orieškov najnáchylnejšie na to, aby sa pokazili. Preto by sme ich nemali dlho uchovávať pri izbovej teplote, ale namiesto toho ich rýchlo schrúmať. Ak sme ich nakúpili toľko, že to ani pri najlepšej možnej žrútskej kondícii nezvládneme, nebojme sa ich pokojne zamraziť. Takto vydržia aj pol roka či rok. Pozor však treba dať už pri nákupe. Najlepšie je čerstvé kešu kupovať vákuovo zabalené, tam máme istotu, že nebudú pokazené. Kešu vedia osviežiť svojou sladkastou chuťou akýkoľvek šalát či iný pokrm. Treba však dávať pozor, kešu sú mäkké a rady sa rýchlo rozvaria. Dokonca aj vtedy, keď ich hodíte ako ozdobu do horúceho jedla. Preto nimi zdobíme až úplne nakoniec, do taniera. Kto má chuť, môže si doma vyrobiť aj indickú kešu pastu. Je to veľmi jednoduché. Čerstvé kešu oriešky uvaríme desať minút vo vriacej vode a následne rozmixujeme mixérom. Potrebnú konzistenciu dosiahneme pridávaním vody, v ktorej sa oriešky varili.