.šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský nedávno v rozhovore pre .týždeň tvrdil, že lekári z nemocníc, ktoré patria do skupiny Svet zdravia, sa s ním boja stretnúť. Ani mu nezdvihnú telefón. Váš komentár?Ak ktokoľvek niečo také tvrdí, mierne povedané, nehovorí pravdu, prípadne sa len mýli. Napríklad, ak sa ja osobne s niekým nechcem stretnúť, neznamená to, že sa bojím, ale len nestojím o neprínosnú komunikáciu. .ešte niečo z vyjadrenia pána Visolajského. Podľa neho lekári vo vašej sieti Svet zdravia nemajú slobodu liečiť. Máme 800 lekárov, môžete ich ponavštevovať a spýtať sa ich. .to sme aj skúšali, ale v pracovnej zmluve vraj majú niečo, čo im nedovoľuje vyjadrovať sa.O tom nič neviem. Prirodzene, majú povinnosť dodržiavať mlčanlivosť napríklad o diagnózach pacientov. .tá povinnosť mlčať je údajne definovaná širšie a týka sa aj obdobia, keď opustia vašu firmu.Lekári majú štandardné pracovné zmluvy, ale tiež patrí k slušnosti, že ak nejakú firmu opúšťate, tak z nej nebudete vynášať informácie. No lekári sú natoľko autonómne osobnosti, že je nemysliteľné, aby sme niekomu z nich povedali: Nedajte pacientovi ten či onen liek. Toto by si nikto nikdy z nás nedovolil povedať žiadnemu lekárovi a ani sa to nedeje. Úlohou manažmentu je, aby lekári dostali požadované lieky v požadovanom množstve a v danom čase, a zároveň, aby boli lieky získané v súťaži čo najlacnejšie. Právom lekára je tieto lieky požadovať, ale už nie vyberať dodávateľov a dohadovať s nimi ceny. Lekár má liečiť a nemá byť komunikačným partnerom pre dodávateľské spoločnosti. .v žilinskej nemocnici, ktorá je štátna, sa vzbúrili lekári aj sestry proti zlým podmienkam na svoju prácu. Priveľa pacientov na oddelení, nedostatok sestier... Ako ste dianie okolo tejto nemocnice vnímali vy? Nepoznám detaily toho prípadu, aby som sa mohol zodpovedne vyjadriť, ale napadá mi niekoľko vecí. Úlohou manažmentu, riaditeľa nemocnice, ale aj nás ako centrály Sveta zdravia, je vytvárať podmienky lekárom a sestrám, teda tým, ktorí sa starajú o pacientov. My sme len ich servis. Nemám na mysli len otázku miezd, ale aj to, aby mali dôstojné pracovné podmienky, ako sú napríklad sociálne zariadenia, šatne, oblečenie, vyhovujúcu stravu, primeraný počet pacientov na lôžkach a podobne. Pokiaľ vznikne v akomkoľvek systéme nerovnováha – a zdravotníctvo je svojím spôsobom takýto systém – tak skôr či neskôr nastane návrat do rovnovážneho stavu. Buď sa tak stane aktívne, kontrolovane, pričinením manažmentu, alebo nekontrolovane, skokovo, nezriedka živelným spôsobom. V stave krízy, ktorý v zdravotníctve zažívame, je samozrejme hlad po riešeniach a nie je nič mimoriadne, ak sa nájdu ľudia, ktorí hovoria, že riešenia majú. Treba byť veľmi opatrní, lebo zväčša nemajú žiadne riešenia, iba osobné ambície. .a riešenie je?Poctivá robota, rešpektovanie pravidiel, úprimná snaha o internú spravodlivosť, nastolenie poriadku. Už pomerne dlhý čas tvrdím, že hoci v zdravotníctve je problém s peniazmi, zďaleka to nie je jeho najväčší problém. Tým je všadeprítomný neporiadok a škody napáchané na myslení a správaní ľudí. .majú sa lekári, ktorí vidia neschopný manažment, búriť?Treba sa vyhnúť rýchlym a subjektívnym riešeniam. Problémy má vždy riešiť vedenie nemocnice v komunikácii so zamestnancami. Ak to nefunguje, tak má vstúpiť na scénu zriaďovateľ, zakladateľ či majiteľ podľa typu nemocnice. Nikdy to nemajú riešiť odborári, pretože po prvé sú zväčša subjektívni, po druhé nemajú zodpovednosť za svoje činy a zväčša nemajú ani dostatok vedomostí či praktických skúseností, aby našli dlhodobo udržateľné riešenie. .v prípade žilinskej nemocnice neboli všetci protestujúci lekári členmi odborov. Ale mali pocit, že situácia na jednom oddelení je už kritická pre nich aj pre nás pacientov.Každý protest lekárov je vraj za pacienta, ale ak dobre načúvate, tak zistíte, že je to vždy len o štrajkujúcich. Pacient sa použije len ako argument, lebo pacientom je občas každý z nás, takže ten argument je silný a vyburcuje vášne. Samozrejme, primárnou úlohou manažmentu je takýmto situáciám predchádzať. .takže vedenie nemocnice zlyhalo, keď veci dospeli až tak ďaleko.Z tohto pohľadu áno. Žiaľ, mám silnejúci pocit, že v situácii, v akej sa zdravotníctvo na Slovensku nachádza, sú odbory čoraz viac súčasťou problému, a nie riešenia. .nemali by odbory fungovať aj v nemocniciach?Samozrejme, plne rešpektujem úlohu odborov v tejto krajine, veď už s nimi vyjednávam 25 rokov. Mám osobnú skúsenosť nielen so slovenskými, ale aj s českými a poľskými odborármi, ale pravdupovediac mám oveľa lepší dojem z odborárov v konkrétnych jednotkách typu nemocnica, ako z tých na úrovni centrál. Tým „dolu“ ide oveľa viac o vec či o ľudí. V centrálach je to už zväčša o politike, osobných ambíciách a hrách, ktoré s tým súvisia. .v piešťanskej nemocnici sa ozval doktor Suchánek a upozornil na kúpu cétečka, ktoré podľa jeho názoru bolo predražené. Čo si o tom myslíte?Vnímam to ako prejav osobnej statočnosti. Nepoznám osobne pána doktora Suchánka, ale to, čo urobil, mi je sympatické a určite by som to nespájal s nejakým počinom odborov. Na to, aby bol človek angažovaný, sa nemusí schovávať za pacientov, ani za odborársku členskú základňu..penta, ktorá vlastní Svet zdravia, ide vždy do segmentov, kde je zaujímavý zisk. Ale my roky počúvame, že zdravotníctvo je čierna diera, v ktorej sa nedá dosiahnuť zisk. Prečo teda Penta buduje vlastnú sieť nemocníc a polikliník?Nie som oprávnený hovoriť za Pentu. Osobne sa teším, že išli do zdravotníctva. Predpokladám, že tam išli preto, lebo je to niečo, čo má dlhodobý zmysel, a je to sektor, kde sa dá ukázať, že sa veci dajú robiť aj inak. A po tých všetkých negatívnych kampaniach to zrejme v Pente chápu aj ako možnosť pozitívne sa zviditeľniť. Ale to je len môj subjektívny názor. .môže Svet zdravia mať zaujímavý zisk?Ak sa chceme v tejto spoločnosti posunúť ďalej, treba začať bojovať s mýtmi. Je tu plno mýtov, ktoré sa rozšírili, ale nie sú založené na pravde a nezriedka nie sú ani ich šíriteľmi myslené úprimne. Jeden z tých mýtov je, že zisk v zdravotníctve je amorálny. Oveľa amorálnejšie je prevádzkovať nemocnicu permanentne so stratou. Určite neplatí, že riaditeľ, ktorý devastuje nemocnicu tak, že nemocnica ide dolu vodou, je humánnejší, lepší či viac milujúci pacienta ako riaditeľ, ktorého nemocnica má zisk a ten sa opäť investuje do nemocnice. .ale otázka bola, či sa dá v zdravotníctve, v nemocniciach urobiť zaujímavý zisk?Čo je to zaujímavý zisk? Ďalší z mýtov je, že zdravotníctvo nie je biznis. Je to obrovská lož. Zhodou okolností mnohí z tých, ktorí to tvrdia, svoj súkromný biznis v zdravotníctve majú. Ak by to bola pravda, tak by tu nemohli byť súkromní stomatológovia, súkromní všeobecní lekári, súkromné lekárne, súkromné dialýzy, súkromne vlastnené cétečká atď. Zdravotníctvo je biznis, ale má sa robiť humánnym spôsobom. .zisk v zdravotníctve má zlé meno aj preto, ako sa vytvára. Máme napríklad nemocnicu, ktorá je v strate, napriek tomu si ešte dovolí uzavrieť zmluvy na predražené cétečká alebo iné prístroje. A ten, čo to cétečko prevádzkuje, má zisk a tvrdí, že je to morálne, lebo poskytuje službu chorým ľuďom. To nie je o zisku, ale o správaní sa a nezodpovednosti jednotlivcov. Zásadná vec, ktorá nastala počas tých 25 rokov je, že postupne došlo k oddeľovaniu lukratívnych častí z nemocníc. Sprivatizovali sa zisky a socializovali sa straty. Na celoslovenskej úrovni chýba jasná a dobre komunikovaná stratégia slovenského zdravotníctva. Nemám ambíciu to riešiť, nie som minister zdravotníctva. Mám však ambíciu, aby sme nemocnice, ktoré máme, prevádzkovali trvalo udržateľným spôsobom a tiež, aby boli čoraz atraktívnejšie pre pacienta. Nehanbíme sa za to, že máme ambíciu prevádzkovať nemocnice efektívnym spôsobom. .to znamená?Že máme záujem o kladný hospodársky výsledok. Súčasne sa netajíme tým, že celú výšku zisku reinvestujeme do nemocníc a navyše staviame v Michalovciach nemocnicu novej generácie za viac ako 34 miliónov eur. Ale keď hovoríme o investíciách v zdravotníctve, tak nestačí hovoriť iba o ich výške, ale aj o tom, či sú rozumné, zmysluplné, efektívne investované. Keď kupujem cétečko – a tomu od istého času rozumie každý na Slovensku – tak ho naozaj môžem kúpiť podľa typu od 200-tisíc eur až po cenu, ktorá je prakticky zhora neobmedzená. Nie všetko je len otázka peňazí, ale najmä svedomia, zdravého rozumu a súdnosti. .ide do zdravotníctva dosť peňazí?Už naši predkovia vedeli, že každý sa môže prikryť len takou perinou, na akú má. Takže Slovensko nedáva do zdravotníctva málo peňazí, ale dáva toľko, koľko si ako krajina môže dovoliť a ešte o čosi viac. Zásadná otázka je, ako sme schopní prostriedky nasmerované do zdravotníctva aj efektívne využiť. A problém je, že zdravotníctvo je spolitizované. .reformu však treba nastaviť politicky. Začal s tým minister Zajac. Urobil tú reformu zle?To som nepovedal. Urobiť reformu s chybami je lepšie ako neurobiť žiadnu. Keby som bol v situácii pána Zajaca, neurobil by som všetky tie veci, ktoré urobil on, ale mnohé z toho, čo spravil, bolo veľmi rozumné aj keď nie všetko bolo dotiahnuté do konca. .čo ste mysleli tým, že zdravotníctvo je spolitizované?Že keď získame novú nemocnicu, musíme ju najprv odpolitizovať. Nás nezaujíma, kto má s kým aké väzby. Buď má na to, aby viedol nemocnicu, a vtedy riaditeľa potvrdíme, alebo na to nemá a vymeníme ho. .koľko riaditeľov prežilo vo funkcii, keď ste prebrali nemocnice?Z deviatich možno jeden, dvaja. .má byť riaditeľom nemocnice lekár?Pre riaditeľa nemocnice je medicínske vzdelanie výhodou, no riaditeľ musí spĺňať aj ďalšie predpoklady. Musí byť osobnosťou s prirodzenou autoritou, vzbudzovať dôveru, byť čestný, cieľovo orientovaný, pracovitý a schopný trvalo sa učiť, ovládať manažérske zručnosti, inšpirovať a motivovať ľudí a navyše byť tímovým hráčom. Za zásadné tiež považujem, aby riaditeľ otvorene a férovo komunikoval s kolegami, ale aj s nadriadenými, s pacientmi, ako aj s miestnymi autoritami. .dnes má Svet zdravia 12 regionálnych nemocníc a získavate ďalšie, aká je predstava o konečnom stave? Máme predstavu, kam sa chceme dostať, ale neviem, akí budeme veľkí aj v realite. Asi narážate na to, či nebudeme mať časom dominantné postavenie. Dominantné postavenie má s prehľadom štát a všetko nasvedčuje tomu, že to tak bude aj naďalej. .u nás je skoro v každom mestečku nemocnica. Budete nejaké aj rušiť?Nie, ale prvé, o čo sa snažíme, je postupné obnovenie vzťahu zamestnancov ku svojej nemocnici. A to sa dá iba vtedy, ak ľudia uveria tomu, čo robíte. Treba s nimi rozprávať, vysvetľovať, kam nemocnica smeruje, akú máme víziu a nemocnica perspektívu. Ide o všeobecné nemocnice, často s narušenými vzťahmi, spolitizovaným prostredím, lokálnymi väzbami a minulosťou. Všetky veci, ktoré má zmysel centralizovať, tie centralizujeme a nemocnicu potom riadime ako nemocnicu v sieti. Efekt, ktorý dostávame, sa nazýva synergia, ktorú nám sieť poskytuje. Čím sme väčší, tým sme efektívnejší. Prekvapivo štát riadi každú nemocnicu tak, akoby bola solitérna. .v Michalovciach budujete nemocnicu novej generácie. Čakalo sa, že podobnú nemocnicu budete mať aj v Bratislave. Do súťaže o PPP projekt nemocnice v Bratislave sa však Penta neprihlásila.My sme sa rozhodli nejsť touto cestou..prečo?Keď sme pripravovali nemocnicu v Michalovciach, len príprava projektu trvala asi dva roky. Príprava tohto bratislavského PPP projektu bola veľmi krátka a mali sme veľa výhrad k tomu, ako boli nastavené podmienky. Nechceli sme ísť do niečoho, čo sa nejaví z pohľadu finálneho výsledku ako optimálne..takže budete v Bratislave budovať vlastnú koncovú nemocnicu?Čas ukáže. (Úsmev.) .keď ste zadefinovali systém, pri ktorom stále dochádza k privatizácii strát a socializácii ziskov, tak je tu istá skepsa voči vašej skupine, keďže je v nej aj zdravotná poisťovňa. Zvonka nie je veľmi prehľadné, ako sa nastavia vzťahy tejto poisťovne s vašimi vlastnými nemocnicami. Z toho pramení nielen podozrievavosť odborárov, ale aj širšej verejnosti. Vám takáto štruktúra nepríde ako riziková?Pre nás je Dôvera zdravotná poisťovňa ako každá iná. Okrem toho, že sídlime na rovnakej adrese, nemáme žiadne iné privilégiá. Čisto logicky vzaté, ak by to tak nebolo, bol by to z pohľadu akcionára iracionálny krok, lebo by prelieval peniaze z jedného vrecka do druhého. Vždy platí, že ak niečo nefunguje na trhových princípoch, tak to celkom iste nie je dlhodobo udržateľné. Možno narážate aj na Dr. Maxa (sieť lekární), ktorý zabezpečuje distribúciu liekov a má lekárne. Spolupráca medzi nami – Dr. Maxom, Svetom zdravia, Pro Care a Dôverou – je úplne štandardná. Napríklad s Pro Care zdieľame spoločné call centrum, lebo je to obojstranne výhodné. Čo sa týka Dr. Maxa, vybudovali sme systém centrálnej ústavnej lekárne, ktorá zabezpečuje vyššiu efektívnosť fungovania. V tejto polohe spolupracujeme, ale krížové prelievanie peňazí predstavuje celkom iste iracionálny pohľad. .v zdravotníctve neraz vidno, že na efekt zameraní poskytovatelia sa koncentrujú na ziskové úkony, pričom tie náročnejšie a neziskové prenechávajú iným, najmä štátnym poskytovateľom. Hovorí sa to aj o vašich nemocniciach.Všetky zákroky, najmä akútne, realizujeme, ak to dovoľujú naše schopnosti a oprávnenia. Nemáme záujem pacienta presúvať len preto, že ide o drahšieho pacienta. Pokiaľ viem, nič také sa u nás nedeje. Myslím, že keby som o niečom takom rozhodol, rýchlo by to bolo vonku a bol by z toho škandál. .väčšina super drahých hemofilikov skončila vo VšZP a asi to nebola náhoda. Podobne sme videli cielené kampane poisťovní v osadách. Keď takto rozmýšľajú poisťovne, prečo by to nerobili aj poskytovatelia? Nejde len o vaše nemocnice, indície chodia aj zo štátnych nemocníc, kde sú občas lekári nútení prepúšťať ľudí napriek svojmu lekárskemu presvedčeniu.Načrtli ste viac vecí. V prvom rade, niektoré nemocnice profilujeme čoraz viac na chronickú liečbu, takže máme záujem o všetky druhy pacientov. Snažíme sa aj o to, aby sme efektívnou liečbou postavili pacienta čím skôr na nohy. Máme záujem zvyšovať obsadenosť lôžok, ale tiež chceme, aby pacient išiel z nemocnice domov skôr, aby sme aj týmto spôsobom minimalizovali riziko nozokomiálnych infekcií, ktoré existujú v každej nemocnici. Chceme aby každá naša nemocnica bola pacientsky atraktívna a mala jasnú budúcnosť. Keď jej pacienti budú dôverovať, bude sa jej lepšie dariť, čo je aj v záujme akcionára. .pacienti nemajú veľmi na výber, keď musia do nemocnice. Mnohí nemôžu cestovať sto či dvesto kilometrov, musia do najbližšej. Ak máte nemocnice vo viacerých susediacich okresoch, ako napríklad na východnom Slovensku, tak si ťažko vyberú.Nemyslím si, že je to pravda. Slovensko má na dĺžku 428 kilometrov, sme trpasličia krajina, väčšina pacientov má reálnu možnosť voľby, aj keby pri plánovanom zákroku cestovali z východu rovno do Bratislavy..ak chronický pacient potrebuje pravidelnú starostlivosť, nemôže pravidelne cestovať stovky kilometrov.Pri akútnom probléme je logické, že človek pôjde do najbližšej nemocnice. Ak však pacient nechce ísť do našej nemocnice, má aj na východe viac alternatív. Môže si vybrať z nemocníc či už vo vlastníctve štátu, inej súkromnej skupiny, alebo prípadne miest. Pacienti majú voľbu a boj o pacienta sa už začal aj na Slovensku. .pacienti možno majú na výber, ale zvyčajne je to tak, že aj keď vojdete do zlej nemocnice, uvidíte tam veľa ľudí čakať na svoje ošetrenia. Idú tam, kde sú zvyknutí alebo kde je to pre nich najbližšie.Tvrdenie, že nejaká nemocnica je dobrá a iná zlá, je zjednodušujúce, to akoby som povedal, že nejaká redakcia je dobrá alebo zlá..možno by ste sa aj trafili.Možno, ale je to zjednodušujúce. Nemocnica je dlhodobo taká, aký je jej šéf, to asi platí aj o redakcii. V skutočnosti ľudia chodia do nemocnice za konkrétnym lekárom. Aj v nemocnici, ktorá je laicky hodnotená ako zlá, chodia pacienti za lekárom, ktorému veria. To, aby vám ľudia uverili, však nie je len otázka peňazí, ako sa to často zjednodušuje. Ak je v nemocnici poriadok, ak zamestnanci vidia zmysel svojej práce, perspektívu nemocnice, tak v nej časom budú aj dobrí lekári. Nemocnice sú často hodnotené povrchne, podľa toho, ako vplývajú na pacienta po nemedicínskej stránke, ale zabúda sa napríklad na to, ako reálne pacientovi pomohli. Moderné zdravotníctvo by nemalo byť len o individualizme lekára. Úspech je ukrytý v tímovosti, nemocnice nie sú výnimkou. .keby ste boli regulátor a videli by ste, že tu vzniká silná zdravotnícka štruktúra od poisťovne cez lekárne, nemocnice, a tak ďalej, pokojne by ste spávali?Prečo vám tak záleží na právnej forme? Ústava garantuje rovnosť vlastníctva, tak prečo máte pocit, že len štátne vlastníctvo je vždy v poriadku?.určite nehovoríme, že štát je lepší manažér a že jeho nemocnice fungujú lepšie. Ale Svet zdravia predsa nie je jediná alternatíva voči súčasným problémom nemocníc.Ale my sme stále minoritní. To, že sme na Slovensku najväčší ako sieť, to neznamená, že sme dominantní hráči. .dnes máte spádovú oblasť okolo milióna ľudí a ešte ste neskončili. Mali by sme si povedať, čo je podstatné. Nie pozerať sa na mapu a počet našich nemocníc na nej, alebo posudzovať, akým smerom sa uberá poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Za kľúčové považujem, aby v nemocniciach pacient našiel to, čo hľadá – prinavrátenie zdravia. Forma vlastníctva je z tohto pohľadu nepodstavná. .forma vlastníctva určite nie je problém. Problémom môže byť, ak niekto získa takú silu v sektore, že o ňom rozhoduje.Penta nie je dominantným hráčom v slovenskom zdravotníctve. Pokiaľ viem, v zdravotnom poistení má Dôvera 27-percentný trhový podiel, pričom najväčším subjektom v tomto sektore je štát – VšZP. Máme síce najväčšiu súkromnú sieť regionálnych nemocníc, ale nie sme v tomto sektore dominantným poskytovateľom. Navyše pri regionálnych nemocniciach ide o lokálne monopoly, a nie o súťaž viacerých hráčov na jednom trhu (mesto či okres). V lekárňach je síce Dr. Max najväčším hráčom na trhu, no na Slovensku prevádzkuje okolo 200 lekární z celkového počtu 2 000 a má menej ako 10-percentný podiel. Svet zdravia je dnes zdravá a finančne silná firma, banky nám na rozdiel od iných nemocníc rady požičiavajú peniaze. .nehovoríme, že nie ste spoľahlivý finančný partner. Aj keby sme verili, že dnes fungujú zdravotnícke firmy pod Pentou viac-menej oddelene, pointa príde v momente, keď sa Penta nebude už tváriť tak, že ide oddelené firmy a celkovú silu, ktorú má v zdravotníctve, využiť na prispôsobenie si podmienok, pravidiel na trhu či legislatívu.Ak porušíte trhovú rovnováhu vo vzťahoch medzi firmami v skupine, a zažil som to už v iných prípadoch, tak to je cesta do pekla. Prestanete dostávať verný obraz o tom, ako spoločnosti v skutočnosti vyzerajú. Stratíte prehľad o tom, kde sa naozaj tvorí hodnota..zdravotníctvo je pre ľudí extrémne citlivá oblasť. V praxi vidíme, že pre jeden CT prístroj rezignuje predseda parlamentu, hoci rozsahom je to zanedbateľná kauza. Ale ľudí to naštve. Zdravotníctvo je silno regulované, čiže veľa záleží na tom, čo sa vyrokuje so štátom, so štátnou poisťovňou a podobne. Je to teda silno politický biznis.Ak hovoríte o zdravotníctve ako o silnej zbrani, tak treba povedať, že sa už premárnilo veľa času na reformu zdravotníctva. Je lepšie reformu spraviť zle, ako vôbec, ale zároveň je oveľa ľahšie reformu začať, ako ju aj úspešne dokončiť. Úspešní ste len vtedy, ak na svoju stranu strhnete hlavných aktérov reformy. Nemôžete robiť reformu, ak s vami všetci bojujú a všetci vieme, že v zdravotníctve je rezistencia k zmenám mimoriadne vysoká. To, že sa ľuďom často hovorilo o reformách a len veľmi zriedka uvideli aj efekt, je asi aj jeden z dôvodov, prečo je dôvera k reformám veľmi nízka. Kto sa pokúsi o reformu v zdravotníctve, akoby si podpísal trest smrti..takže naše zdravotníctvo sa dá reformovať, len keď bude pod Pentou?Každá reforma sa môže robiť buď zhora, alebo zdola. Vo Svete zdravia nemôžeme, ale ani nemáme ambíciu reformovať zdravotníctvo ako celok, ale v tých nemocniciach, ktoré máme, chceme urobiť poriadok pri plnom rešpekte pacienta a ľudí, ktorí v nemocniciach pracujú. Myslíme si, že keď ukážeme pozitívny príklad, tak to prispeje k tomu, aby sa niektoré mýty o tom, čo sa dá a nedá v zdravotníctve, odbúrali, a máme šancu svojou malou mierou prispieť k ozdraveniu zdravotníctva na Slovensku. .z pôsobenia Penty v zdravotníctve vyplývajú aj iné riziká. Kto sleduje personálne pohyby, ten vidí, že ľudia, ktorí majú na starosti reguláciu či štátne nemocnice, teda vašu konkurenciu, často majú k Pente príliš blízko. Vyzerá to, ako by sa im vedela zavďačiť funkciami za bývalé aj budúce služby. Niekedy to vyzeralo, akoby Penta doslova dodávala ľudí na kľúčové zdravotnícke posty v krajine. Teda, že si trh, reguláciu či celkové finančné toky v sektore prispôsobuje svojim potrebám.Toto je oblasť špekulácie. Slovensko je také malé, špeciálne v oblasti, o ktorej sa bavíme, že je nemožné, aby ste si tu mohli vyberať ľudí bez zdravotníckej minulosti. .keď ste odchádzali zo Sociálnej poisťovne, veľa ľudí sa pozeralo, kam pôjdete, keďže vaše pôsobenie v Sociálnej poisťovni bolo veľmi úspešné. Vy ste šli do Penty, ale vyzerá to, že vašou ambíciou je robiť reformu zdravotníctva inak, nie cez politiku. Mýlime sa?Preboha, len to nie! Moja ambícia je robiť si dobre prácu, za ktorú zodpovedám a som za ňu platený. Bol by som divný, keby som sa neusiloval o to, aby Svet zdravia rástol, je to prirodzený manažérsky inštinkt. Myslím si, že na reformu zdravotníctva ešte stále nie je na Slovensku vhodná spoločenská klíma, najmä preto, že politici nemajú odvahu či chuť hovoriť občanom pravdu. .ale zdá sa, že chcete presadiť princíp, že zisk patrí do zdravotníctva.Kto tvrdí, že zisk v nemocnici je amorálny, klame, prípadne tomu len nerozumie. Ľuboš Lopatka/Narodil sa v roku 1961. Vyštudoval Strojnícku fakultu STU, do roku 1991 pracoval v Pozemných stavbách, v rokoch 1991–1992 bol námestníkom ministra privatizácie. Neskôr viedol Slovenskú kartografiu aj dcérsky podnik fínskeho výrobcu výťahov Kone, potom zakotvil v papierenskom biznise, pôsobil v dcérskych spoločnostiach švédskeho AssiDomän, holandskej Kappy, írskeho Smurfitu i fínskych Myllykoski a Metsälitto. Počas vlády Ivety Radičovej šéfoval Sociálnej poisťovni. Po nástupe novej vlády sa rozhodol z poisťovne odísť. Pracoval v skupine okolo Jána Sabola, v súčasnosti je na čele a. s. Svet zdravia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.