každý rok na jar a na jeseň sa vo všetkých členských a kandidátskych krajinách EÚ uskutočňuje prieskum verejnej mienky. Reprezentatívna vzorka 30-tisíc obyvateľov Únie anketárom odpovedá na otázky, týkajúce sa nálad obyvateľstva, vzťahu k európskym inštitúciám či názorom na subsidiaritu. Okrem toho sa v rámci Eurobarometra uskutočnia ročne desiatky menších výskumov na špecifické témy – napríklad na biodiverzitu, varovné etikety na alkohole či čiernu prácu.
štandard a fleš
Prvé výskumy pod záštitou Európskej komisie sa uskutočnili v roku 1970 v šiestich zakladajúcich krajinách Európskeho spoločenstva. Po prvom rozšírení o tri nové štáty začali v septembri roku 1973 pravidelné polročné výskumy, ktoré od nasledujúceho roka získali názov Eurobarometer. V rámci tohto periodického výskumu Komisia skúma nálady a dôveru obyvateľstva. Otázky sa zameriavajú na spokojnosť so životom, na súčasnú ekonomickú situáciu v krajine, skúma sa, ktoré problémy považujú respondenti za najzávažnejšie... Druhý okruh otázok sa týka dôvery k EÚ, k jej inštitúciám ako aj k miestnej vláde, parlamentu, súdom alebo médiám. Posledná časť zahŕňa otázky vplyvu Únie na jednotlivé členské krajiny ako aj otázky, týkajúce sa kompetencií: na akej úrovni (štátnej či únijnej) by sa malo rozhodovať o daniach či bezpečnostnej politike. V deväťdesiatych rokoch pribudol k periodickým výskumom aj tzv. flešový Eurobarometer, ktorý sa môže realizovať na požiadavku Komisie alebo inej inštitúcie EÚ. Často sa uskutočňuje formou telefonických rozhovorov a jeho výsledky sú, na rozdiel od štandardných výskumov, dostupné prakticky okamžite.
čo hovoria čísla?
Posledné výsledky z Eurobarometra č. 68 z jesene minulého roka hovoria jasnou rečou: všeobecné názory občanov na EÚ a jej inštitúcie sú pre Brusel naďalej veľmi dobré. Podpora členstva v Únii dosiahla 58 percent, rovnaké množstvo respondentov považuje členstvo v Únii za pozitívum. Takmer polovica Európanov považuje stav ich národnej ekonomiky za dobrý. Za dva najzávažnejšie problémy považovali nezamestnanosť (27 percent) a infláciu (26 percent). Povzbudivou informáciou pre Komisiu je výsledok, že takmer polovica respondentov dôveruje EÚ, zatiaľ čo národnej vláde a národnému parlamentu prejavilo dôveru len niečo vyše tretiny opýtaných. Celkovo možno podľa týchto záverov povedať, že občania EÚ čoraz väčšmi podporujú spoločné rozhodnutia a to najmä v oblastiach boja proti terorizmu, ochrany životného prostredia, vedecko-technického výskumu a energetiky. Aké názory majú Slováci? Autor národnej správy Eurobarometra Ivan Kuhn hovorí: „Krátko po vstupe do Únie v roku 2004 sme patrili ku krajinám s ‚extrémnymi‘ názormi, najviac ľudí bolo ‚za‘ alebo ‚proti‘ niečomu. Postupne sme sa však dostali do stredu.“
Z priemeru však občas vyskočíme. Napríklad pred dvoma týždňami sa médiá, zrejme aj vzhľadom na prebiehajúci konflikt s vládou, chytili informácie, že im dôveruje viac ľudí ako vláde. Slováci sú v porovnaní s európskym priemerom mimoriadne spokojní aj s objektivitou domácich médií pri informovaní o EÚ. Zo správy Eurobarometra č. 68 ďalej vyplýva, že medzi názormi občanov SR a európskej dvadsaťsedmičky sú minimálne rozdiely pokiaľ ide o dôveru k národným parlamentom a národným vládam. Naopak, výrazný rozdiel je v dôvere k súdnemu a právnemu systému (27 percent: 47 percent) a priepastný je v dôvere k polícii (34 percent: 64 percent).
nepoznáme, ale veríme
Sú to zaujímavé čísla, ale na čo Komisii vlastne sú? Ivan Kuhn hovorí o troch možných spôsoboch využitia: „Prvou možnosťou je, že Komisia na základe výsledkov Eurobarometra prispôsobí komunikačnú kampaň smerom k občanom, ak občania nie sú o niektorej otázke dostatočne informovaní alebo ich treba o niečom presvedčiť. Druhá možnosť je, že si Komisia vypočuje hlas občanov a prispôsobí mu európske politiky. Tretí spôsob využitia je ukázať ľuďom, či je ich názor väčšinový, alebo menšinový.“ Kuhn je však k týmto možnostiam skôr skeptický: „Môj subjektívny názor je, že sa to používa len na prispôsobovanie nejakej kampane. Nezaregistroval som, že by sa výsledok nejakého výskumu odzrkadlil aj v únijných politikách.“ Azda najlepšie je to vidieť na otázke spoločnej daňovej politiky, za ktorú je dlhodobo v priemere len asi 30 percent Európanov, ale táto téma sa napriek tomu na rokovacom stole stále objavuje. Druhým problémom je, že ani Eurobarometer, podobne ako mnohé sociologické výskumy, sa nevyhne výsledkom, ktoré vyvolávajú rozpaky či skôr úsmev na tvári. Niekoľko príkladov: 80 percent Európanov dlhodobo odpovedá, že nevie ako funguje Európska únia, ale zároveň 60 – 70 percent verí Európskej komisii a Európskemu parlamentu. Väčšina respondentov tiež hovorí, že je s Úniou spokojná, ale zároveň je presvedčená, že hlas ich krajiny na celoeurópskej úrovni nezaváži. Slovenským špecifikom je, že napriek najnižšej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu sa u nás táto inštitúcia teší najvyššej dôvere.
biodiverzita a mince
Ešte kurióznejšie výsledky prinášajú flešové výskumy. Pred mesiacom boli zverejnené výsledky prieskumu, ktorý sa zaoberal názormi obyvateľov EÚ na stratu biodiverzity. Z čísel vyplýva, že úbytok a vymieranie živočíšnych a rastlinných druhov, stratu prirodzených biotopov a ekosystémov považuje za vážny problém deväť z desiatich opýtaných. Avšak až 35 percent respondentov (na Slovensku až 73 percent!) pojem biodiverzita nikdy nepočulo. Čerešničkou na torte boli dve vety: „Pre vyše deväť z desiatich Európanov je uchovanie biodiverzity morálnou povinnosťou terajšej generácie. Dve tretiny uviedli, že osobne vyvíjajú úsilie na ochranu biodiverzity.“ Zhrnuté, podčiarknuté a zjednodušené: síce sme o probléme nič nepočuli, ale sme ním znepokojení a je našou povinnosťou nežiaduci trend zvrátiť. Takéto výsledky pripomínajú skôr populárne internetové video, na ktorom sa dvaja americkí moderátori pýtajú respondentov, či by sa nemala zakázať látka H2O, ktorej sú plné rieky, moria a dokonca aj detská strava a respondenti sa predbiehali v jej odsudzovaní. Ide však o výskum, u ktorého tušíme aký-taký zmysel. Horšie je to s výskumom, ktorý prebehol minulý rok v 13 členských štátoch a ktorého cieľom bolo zistiť znalosť „národných strán“ na eurominciach. Výsledky sú... aké vôbec? Takmer tri štvrtiny obyvateľov eurozóny vie, že euromince majú jednu stranu rovnakú a druhú rozdielnu. Viac ako polovica respondentov si myslí, že je to dobré a len 9 percent, že je to zlé. Dve tretiny z tých, ktorí to považujú za dobré, si myslí, že existencia „národných strán“ euromincí je výrazom európskej kultúrnej diverzity. Je jasné, že Európska komisia musí sledovať názory svojich občanov. Dá sa jej odpustiť aj to, že na ne neprihliada, ale skúmať názory na mince by hádam nepovažoval za normálne hádam ani Valéry Giscard d'Estaing.