Keď nám susedia zatelefonovali, že nám vytiekla práčka, trávili sme s rodinou dovolenku v Krupine, len pár desiatok kilometrov od domova. Dohodli sme sa na operatívnom postupe a po hodine sused opäť zavolal, aby nás oboznámil s novinkami a opatreniami, ktoré urobil. Na moju priamu otázku, či mám prísť osobne, povedal, že určite nie, že to zvládne a horšie to už nebude. On by sa kvôli tomu vraj z dovolenky nevracal. Lenže, povedal som si, to sa tak vraví. Sused zo zdvorilosti povedal, čo povedať musel, pretože mu to kázala medziľudská slušnosť, ktorá často rozpráva za nás. A tak som sadol do auta a onedlho sa osobne ocitol pri našej práčke.
Na ďalší deň sa u suseda, ktorý býva pod nami, objavila škvrna na plafóne. Chcel som sa s ním dohodnúť na vyrovnaní škôd. Trval však na tom, že žiadnu ujmu neutrpel, pretože aj tak mal už dávno vymaľovať, a teraz som mu iba otvoril príležitosť na to, aby to naozaj urobil. Nevedel som, či to zas nehovorí nejaká automatická slušnosť v ňom, a tak sme zohrali kolotoč, v ktorom som ja ponúkal náhradu škody a on zas tvrdil, že je to všetko v poriadku. Napokon som to nechal tak, ale dodnes neviem, či by mu dobre nepadlo niečo iné.
rituály a slovné hry
Slavoj Žižek v tejto súvislosti hovorí o metapravidlách.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.