zase vstávam do školy.
Dcéra je prváčka, chystám jej raňajky, vozím ju tam. Netešil som sa na to, ale dá sa na to zvyknúť, jednoducho musím ísť skôr spať, aj keď tie najlepšie nápady prichádzajú hlboko v noci. Celé predpoludnie mám iba pre seba. Nechodím do klasickej roboty, zariadil som si to ináč. Momentálne spolupracujem ako producent aj na druhom albume Saténových rúk. Furt niečo píšem. Mám krásny belasý starý písací stroj. Veľmi som po ňom túžil, tak som ho dostal. Vždy, keď po niečom túžime, skôr či neskôr sa to stane. Každý deň na ňom napíšem pár riadkov. Na počítači to zvádza k rýchlym opravám, a tak mizne nenávratne kopa materiálu kdesi v prdeli... Takto iba škrtnem ceruzkou a vidím, či som sa celkom nestratil.
gitaru si beriem všade so sebou, aj keď ideme len na dva dni.
Často nedokážem zahrať nový nápad, takže cvičím na nástroji popri skladaní. Niekedy je to strašná drina. Gitár mám tak 5 či 6, nové nenakupujem, mám tie, ktoré som chcel, alebo mi ich kamarát požičal.
v aute so sebou stále vozím náhradnú obuv, pršiplášť a veľkú deku.
Má nepremokavý spodok, od jari po jeseň si ju rozložíme kdekoľvek, či ideme na detské ihrisko, do prírody, alebo na festival. Všade so sebou berieme aj skladaciu kolobežku, s tou sa dá dostať kdekoľvek. Kúpili sme ju dcére (na fotke), ale odnesie nás aj dvoch. Vozili sme sa tak spolu do škôlky, teraz sa na nej učím jazdiť bez rúk. Vždy ma kolobežka lákala, ale až pri našej dcére to celé dostalo zmysel. Jej prostredníctvom si vôbec plním svoje nenaplnené sny z detstva. Teraz som jej kúpil niekoľko vinylov Mariky Gombitovej. Pozná ju ako Katku z Neberte nám princeznú, rada memoruje a spieva slovenské texty. Dostáva od nás, aj od starých rodičov veľa, veľmi veľa lega.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.