ťažko argumentovať proti pocitom založeným na niekoľkých číslach z výsledkov hospodárenia. Nikto presne nevidí do biznis modelu a účtovníctva Uberu. Možno sú za ich nákladmi investície do inovácií (automobily bez vodičov), možno boj o čínskeho zákazníka. Alebo je ich podnikateľský plán jednoducho postavený na vode a časom skrachujú. To je krása kapitalizmu: keď nedokážeš dlhodobo vytvárať pridanú hodnotu, pôjdeš z kola von. Prípadný krach Uberu potom ukáže, že ani „zdieľanú“ ekonomiku nie je také jednoduché škálovať globálne na celý svet a investori si budú musieť nechať zájsť svoje megalomanské chúťky. Navyše netreba zabúdať, že „zdieľaná“ ekonomika nie je zďaleka len Uber, v druhej polovici článku bude reč o aj o jeho konkurentoch.
pohľad na štúdie
Veľká časť kritiky však narába len s pocitmi a príkladmi založenými na „jeden vodič nám povedal“. Konštruktívnejší prístup je pozrieť sa na vedecké štúdie, ktoré majú širšie štatistiky a zároveň relatívne vycizelovanú metodológiu ich spracovania. V štúdii skúmajúcej trh práce klasických taxíkov a Uberistov autori prišli k záveru, že oba spôsoby prinášajú plus-mínus podobné zárobky. S tým, že Uber navyše prináša možnosť flexibilnejšej pracovnej doby a menšie kolísanie príjmu v závislosti od odpracovaných hodín. Iná štúdia ukázala, že v prípade nebezpečnejších štvrtí má Uber ďaleko navrch pred taxíkmi z pohľadu zákazníka. Príde tam totižto dvakrát rýchlejšie a dvakrát lacnejšie. Uber sa však vo všeobecnosti drží svojimi cenami značne pod cenou klasických taxíkov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.