Tropické teploty zasiahli Slovensko naozaj vážne. Skoro by neprekvapilo, keby pri Dunaji vyrašila nejaká tá palma. Okrem iného to prinieslo aj otázky – napríklad o vplyve podnebia na spoločnosť.
Horúčavy posledných dní neboli špeciálne výnimočné ani neznesiteľné samotným teplom, ale najmä tým, ako dlho bez prestania trvali. Dĺžka tejto vlny tepla mala za následok, že sa všetko prehrialo, a toto dlhodobé prehriatie všetkého neznesiteľnosť horúčav ešte viac zhoršovalo. Teploty, ktoré dokonca aj v tieni meteorologických búdok dosahovali takmer 40 stupňov Celzia, v noci v rozpálených uliciach iba trochu a iba na chvíľu klesali pod 30 stupňov.Na svete je veľa miest, kde býva tak teplo alebo ešte teplejšie pomerne pravidelne. Niekde sa s tým vyrovnávajú lepšie, inde horšie, iba málokde sa však tvária tak prekvapene ako my. .fúka z juhuPrečo také horúčavy? „Tu sa spojilo viacero faktorov,“ vysvetľuje meteorologička Slovenského hydrometeorologického ústavu Miriam Jarošová. „Jednak prúdenie od juhozápadu, keď sa k nám dostával vo vyšších vrstvách atmosféry teplý, pôvodom tropický vzduch až zo Sahary. Boli sme v oblasti, kde žiarenie nebolo prerušené oblačnosťou. A ešte je aj dlhý deň, čo znamená, že slnko je veľa hodín nad obzorom,“ vysvetľuje meteorologička, podľa ktorej však malo na horúčavách najväčší podiel prúdenie horúceho vzduchu od juhu.Na tejto horúcej a nezvyčajne dlho trvajúcej vlne bolo pre meteorológov zaujímavou (my ostatní sme na vec mali o čosi menej entuziastický pohľad) anomáliou aj to, že „maximálna denná teplota na všetkých desiatich meteorologických staniciach, kde registrujeme teplotné rekordy, ich prekonávala nie po desatinách, ale často aj o 2 až 3 stupne Celzia. To nie je bežné,“ hovorí Miriam Jarošová. Navyše teploty výrazne nad 30 stupňov zaznamenali aj severné časti Slovenska. „To tiež nie je bežné,“ dodáva meteorologička SHMÚ. Pokiaľ ide o horúčavy, prevládajúci pocit sa dá zhrnúť do piatich slov: Nie sme na ne pripravení.
.čoraz horšieHorúčavy pritom nie sú na Slovensku ničím novým. Prichádzajú síce nepravidelne, ale zato iste. Nedýchateľný vzduch v dopravných prostriedkoch či roztápajúci sa asfalt, v ktorom ostávajú stopy ako v piesku na pláži, si z dávnej pamäte vybaví asi každý. Prečo sa nám teda zdá, že horúčavy sú čoraz neznesiteľnejšie? To, že horúčavy sa v posledných dvoch desaťročiach objavujú trochu častejšie, si možno uvedomujú pamätníci (hoci o presnosti tohto typu spomienok sa asi dá veľmi úspešne pochybovať), lenže na horúčavy nadávajú aj mladí ľudia, ktorí si na počasie pred rokom 1980 pamätať nemôžu. Pamäť teda asi nebude tým pravým vysvetlením.Skôr sa zdá – a keďže ide o pocity, ktoré v nás horúčavy vyvolávajú, a teda exaktnú odpoveď asi nedá nikto – že ide o kombináciu niekoľkých faktorov. To, čo si o počasí myslíme a ako ho vnímame, je veľmi ovplyvnené tým, čo o počasí počúvame a čítame. Globálne otepľovanie je hitom posledných rokov a ešte aj teplotne podpriemerný mesiac je pre nás dôkazom dlhodobo rastúcej teploty zemskej atmosféry. Každý teplý deň je potom korunným dôkazom, akýmsi rukolapným potvrdením hrozivej hypotézy o zmenách zemskej klímy. Aby bolo jasné, klíma sa nepochybne mení. Ibaže aj tí najlepší vedci sa sporia o tom, ako sa mení – ale to len na okraj.Druhým faktorom je stúpajúca produktivita práce a nároky, ktoré na nás práca kladie. Kedysi trpeli v takýchto teplách najmä manuálne pracujúci ľudia, ktorí si nevedeli pomôcť a nijako sa nemohli vyhnúť ťažkej práci. V časoch komunistického režimu však všeobecne produktivita práce nebola veľmi sledovaným (a často vôbec) kritériom úspechu a keď prišli extrémne teplá, robilo sa ešte menej než zvyčajne. Dnes musí deň čo deň tvrdo pracovať oveľa širšia skupina ľudí, a širšia je preto aj skupina, pre ktorú sú horúčavy na hranici znesiteľnosti.A napokon sú tu médiá, ktoré sa takisto časom menia a dnes vstupujú do nášho vedomia viac než kedykoľvek doteraz. Vražedné teplo! Peklo! Kto by unikol palcovým titulkom bulvárnych denníkov, neunikne internetu či televíznym správam. Z tepla sa stala Téma (čo tak trochu dokazuje aj tento text). .kto sa z tepla teší?Čo všetko horúčavy spôsobujú? Ľudia sú pomalší, menej sústredení, pracovný výkon klesá. To sú hlavné mínusové položky. Na druhej strane sú tu ekonomické plusy. Je množstvo tovaru, ktorého sa v teple predá viac. Podľa agentúrnych správ išli na dračku klimatizácie a najmä bazény. „Tropické horúčavy zvyšujú predaj všetkých nealko nápojov. U čapovanej kofoly je ten nárast viac ako dvojnásobný oproti zimným mesiacom, pri fľaškovej je takmer dvojnásobný,“ hovorí pre .týždeň generálny riaditeľ spoločnosti Kofola Marián Šefčovič a významné nárasty evidujú aj ostatní v tomto biznise. Výrobcom nápojov sa teplo páči – a podľa šéfa Kofoly sa navyše „top sezóna na predaj nealko nápojov postupne predlžuje“. Spokojní budú asi aj majitelia kúpalísk a iných turistických atrakcií. O majiteľoch barov nehovoriac.Priveľké teplo spôsobuje aj zvyšovanie spotreby elektriny. Čoraz viac budov je chladených bez prestania pustenou klimatizáciou, čoraz viac miestností ovievajú nikdy nevypínané ventilátory, chladničky a mrazničky musia viac chladiť. Napriek tomu je však podľa štatistík Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy bezkonkurenčne najvyššia spotreba na Slovensku v zime. Niektoré distribučné energetické firmy síce hovoria, že zaznamenali nárast spotreby aj s príchodom tepla, zmeniť tunajšiu ročnú krivku spotreby na tú južanskú (so špičkou v lete) by však dokázali iba pravidelné dlhotrvajúce horúčavy. Keď tu budú klimatizácie rozšírené tak ako v teplých alebo oveľa bohatších krajinách, až potom bude leto pre výrobcov elektriny najzaujímavejšou časťou roka. Dnes je práve v lete spotreba najnižšia..chvála klimatizácieKlimatizácia je veľký vynález. Najviac to cítiť, keď možno porovnať prácu či spánok vo vychladenej a nevychladenej miestnosti. Klimatizácia je však vo všeobecnosti viac než len komfortným doplnkom. „V Amerike umožnila klimatizácia ekonomickú prosperitu Nového Juhu. Bez nej by metropoly ako Atlanta, Houston a New Orleans boli doteraz ospalými mestečkami,“ píše napríklad emeritný profesor ekonómie na bostonskom Harvarde David S. Landes.Klimatizácií bude pribúdať aj u nás, to je istá vec. Po nových bizniscentrách a nákupných komplexoch budú výraznejšie pribúdať aj v reštauráciách, menších obchodoch, úradoch a bytoch. Už sa to trochu deje a zrýchlenie príde v okamihu, keď sa pomer pociťovanej nutnosti pretne s finančnými obmedzeniami tých, ktorí v teple naozaj trpia. Bude to ďalšia z množstva vecí za posledné obdobie, ktoré sa rýchlo premenia z luxusného tovaru na tovar bežnej spotreby..teplo a pokrokKlimatizácia je dobrou ukážkou toho, aký vplyv majú klimatické pomery na vynaliezavosť ľudí. Na túto tému existuje veľa teórií. Podľa mnohých sa technologickému pokroku darí viac v drsnejšom podnebí, kde bez neho nie je možné prežiť alebo kde je potrebný na zlepšenie podmienok života. Tieto teórie (na ktorých, ako každý intuitívne cíti, čosi bude) predpokladajú, že technologickému pokroku sa príliš nedarí v dobrom podnebí, kde na prežitie netreba robiť takmer nič. Ako však upozorňuje slávny americký evolučný biológ Jared Diamond, existujú aj opačné názory – teda že priaznivé životné prostredie ľudí oslobodzuje od nepretržitého boja o existenciu, takže majú viac času, aby sa mohli venovať inováciám. Diamond necháva túto otázku bez jasnej odpovede, naznačuje však, že samo podnebie je síce dôležitou, ale zďaleka nie jedinou veličinou, ktorá ovplyvňuje civilizačný vývoj. Všimol si napríklad, že kým v stredozemskom prostredí Úrodného polmesiaca vytlačila lovcov-zberačov produkcia potravín okolo roku 8500 pred naším letopočtom, v podobnom stredomorskom prostredí juhozápadnej Európy sa tak stalo až o 3000 rokov neskôr a v podobnom prostredí Kalifornie, juhozápadnej Austrálie a juhoafrického Kapska sa tak nestalo z miestnej iniciatívy nikdy. V podstate rovnaké podnebie, a predsa obrovský časový posun v technologickom (a aj inom) vývoji. O úspechu a pokroku skrátka rozhodovali iné veci..teplo, hmyz, kapitalizmus V každom prípade malo podnebie v dejinách ľudstva obrovský význam pre formovanie dnešnej podoby sveta. Jedným z faktorov, prečo bola Európa dlhý čas v minulosti úspešnejšia než iné časti sveta, je práve (západo)európska klíma. „Európa má zimy dostatočne chladné na to, aby výskyt patogénov a škodlivého hmyzu udržali v medziach. Endemické choroby sa vyskytujú, ale nie je možné to porovnávať s ochromujúcimi a vraždiacimi pôvodcami chorôb v teplých krajinách. Paraziti sú výnimkou,“ tvrdí David Landes, podľa ktorého mierne podnebie pomáhalo, na rozdiel od väčšiny ostatného sveta, Európanom pestovať poľnohospodárske plodiny celý rok. „Pomáhali jej v tom relatívne rovnomerné zrážky rozložené na celý rok a len zriedkavo vo forme prívalov. To je model, ktorý sa na zemeguli vyskytuje len výnimočne.“Nejde len o poľnohospodárstvo – ekonóm Landes si všimol, že „táto spoľahlivá a rovnomerná dodávka vody vytvorila odlišné modely sociálnej a politickej organizácie“ než modely v iných civilizáciách. Európu napríklad dlhý čas nebolo možné politicky centralizovať, pretože „popri riekach pripadla kontrola nad potravinami nevyhnutne tým, ktorí ovládali riečny prúd a kanály. Centralizovaná vláda sa objavila vzápätí, pretože pán nad potravinami bol pánom nad ľuďmi. Nič také nebolo v Európe možné“.Rovnako vznik a rozvoj kapitalizmu je spojený najmä s anglosaským prostredím chladnejších (severnejších) častí Európy. Vplyv podnebia na kultúrne vzorce jednotlivých národov premietajúce sa aj do toho, ako tieto krajiny fungujú a ako sa v nich žije, sa často preceňuje. Rovnakou chybou by však bolo ignorovať ho. .krokodíly a palmyPo dlhotrvajúcich a vskutku neznesiteľných horúčavách na uliciach slovenských miest sú pochybnosti o budúcej podobe nášho podnebia namieste. Budú tu, v strednej Európe, už len horúce letá a teplé zimy? Príde siesta, drevené žalúzie na bielych domoch, zásobníky vody na každej streche, palmy v našich stromoradiach, tropický hmyz a krokodíly v riekach? Budeme ľuďmi zajtrajšieho dňa (maňána), ktorí posedávajú v tieni svojich veránd a čakajú, kým zaprší? Dýchajúc vyše 40-stupňový mestský vzduch odpoveď rozpoznávame jasne. Keď teploty trochu opadnú, prídu na rad triezvejšie úvahy. Má zmysel myslieť nielen na ochranu pred chladom, ale aj pred teplom. Má zmysel rozmýšľať o sieste v tých najteplejších dňoch – ak by to znamenalo nabúranie všadeprítomného rakúsko-uhorského modelu, totiž o ôsmej v práci (škole), o štvrtej doma, mnohým ľuďom s odlišným biorytmom by to len pomohlo. Má zmysel šetriť vodu. Ale krokodíly asi tak rýchlo neprídu a ešte aj tá obrovská palma, tak trochu opustená uprostred jednej z hlavných varšavských križovatiek, je zatiaľ len umelá.Teplo je ako boľavý zub. Keď bolí, nedá sa myslieť na nič iné. Keď bolieť prestane, v sekunde zabudneme, že ho máme. Horúčavy poľavili a opäť je tu čas budovať vlasť..rober Žitňanský
Horúčavy posledných dní neboli špeciálne výnimočné ani neznesiteľné samotným teplom, ale najmä tým, ako dlho bez prestania trvali. Dĺžka tejto vlny tepla mala za následok, že sa všetko prehrialo, a toto dlhodobé prehriatie všetkého neznesiteľnosť horúčav ešte viac zhoršovalo. Teploty, ktoré dokonca aj v tieni meteorologických búdok dosahovali takmer 40 stupňov Celzia, v noci v rozpálených uliciach iba trochu a iba na chvíľu klesali pod 30 stupňov.Na svete je veľa miest, kde býva tak teplo alebo ešte teplejšie pomerne pravidelne. Niekde sa s tým vyrovnávajú lepšie, inde horšie, iba málokde sa však tvária tak prekvapene ako my. .fúka z juhuPrečo také horúčavy? „Tu sa spojilo viacero faktorov,“ vysvetľuje meteorologička Slovenského hydrometeorologického ústavu Miriam Jarošová. „Jednak prúdenie od juhozápadu, keď sa k nám dostával vo vyšších vrstvách atmosféry teplý, pôvodom tropický vzduch až zo Sahary. Boli sme v oblasti, kde žiarenie nebolo prerušené oblačnosťou. A ešte je aj dlhý deň, čo znamená, že slnko je veľa hodín nad obzorom,“ vysvetľuje meteorologička, podľa ktorej však malo na horúčavách najväčší podiel prúdenie horúceho vzduchu od juhu.Na tejto horúcej a nezvyčajne dlho trvajúcej vlne bolo pre meteorológov zaujímavou (my ostatní sme na vec mali o čosi menej entuziastický pohľad) anomáliou aj to, že „maximálna denná teplota na všetkých desiatich meteorologických staniciach, kde registrujeme teplotné rekordy, ich prekonávala nie po desatinách, ale často aj o 2 až 3 stupne Celzia. To nie je bežné,“ hovorí Miriam Jarošová. Navyše teploty výrazne nad 30 stupňov zaznamenali aj severné časti Slovenska. „To tiež nie je bežné,“ dodáva meteorologička SHMÚ. Pokiaľ ide o horúčavy, prevládajúci pocit sa dá zhrnúť do piatich slov: Nie sme na ne pripravení.
.čoraz horšieHorúčavy pritom nie sú na Slovensku ničím novým. Prichádzajú síce nepravidelne, ale zato iste. Nedýchateľný vzduch v dopravných prostriedkoch či roztápajúci sa asfalt, v ktorom ostávajú stopy ako v piesku na pláži, si z dávnej pamäte vybaví asi každý. Prečo sa nám teda zdá, že horúčavy sú čoraz neznesiteľnejšie? To, že horúčavy sa v posledných dvoch desaťročiach objavujú trochu častejšie, si možno uvedomujú pamätníci (hoci o presnosti tohto typu spomienok sa asi dá veľmi úspešne pochybovať), lenže na horúčavy nadávajú aj mladí ľudia, ktorí si na počasie pred rokom 1980 pamätať nemôžu. Pamäť teda asi nebude tým pravým vysvetlením.Skôr sa zdá – a keďže ide o pocity, ktoré v nás horúčavy vyvolávajú, a teda exaktnú odpoveď asi nedá nikto – že ide o kombináciu niekoľkých faktorov. To, čo si o počasí myslíme a ako ho vnímame, je veľmi ovplyvnené tým, čo o počasí počúvame a čítame. Globálne otepľovanie je hitom posledných rokov a ešte aj teplotne podpriemerný mesiac je pre nás dôkazom dlhodobo rastúcej teploty zemskej atmosféry. Každý teplý deň je potom korunným dôkazom, akýmsi rukolapným potvrdením hrozivej hypotézy o zmenách zemskej klímy. Aby bolo jasné, klíma sa nepochybne mení. Ibaže aj tí najlepší vedci sa sporia o tom, ako sa mení – ale to len na okraj.Druhým faktorom je stúpajúca produktivita práce a nároky, ktoré na nás práca kladie. Kedysi trpeli v takýchto teplách najmä manuálne pracujúci ľudia, ktorí si nevedeli pomôcť a nijako sa nemohli vyhnúť ťažkej práci. V časoch komunistického režimu však všeobecne produktivita práce nebola veľmi sledovaným (a často vôbec) kritériom úspechu a keď prišli extrémne teplá, robilo sa ešte menej než zvyčajne. Dnes musí deň čo deň tvrdo pracovať oveľa širšia skupina ľudí, a širšia je preto aj skupina, pre ktorú sú horúčavy na hranici znesiteľnosti.A napokon sú tu médiá, ktoré sa takisto časom menia a dnes vstupujú do nášho vedomia viac než kedykoľvek doteraz. Vražedné teplo! Peklo! Kto by unikol palcovým titulkom bulvárnych denníkov, neunikne internetu či televíznym správam. Z tepla sa stala Téma (čo tak trochu dokazuje aj tento text). .kto sa z tepla teší?Čo všetko horúčavy spôsobujú? Ľudia sú pomalší, menej sústredení, pracovný výkon klesá. To sú hlavné mínusové položky. Na druhej strane sú tu ekonomické plusy. Je množstvo tovaru, ktorého sa v teple predá viac. Podľa agentúrnych správ išli na dračku klimatizácie a najmä bazény. „Tropické horúčavy zvyšujú predaj všetkých nealko nápojov. U čapovanej kofoly je ten nárast viac ako dvojnásobný oproti zimným mesiacom, pri fľaškovej je takmer dvojnásobný,“ hovorí pre .týždeň generálny riaditeľ spoločnosti Kofola Marián Šefčovič a významné nárasty evidujú aj ostatní v tomto biznise. Výrobcom nápojov sa teplo páči – a podľa šéfa Kofoly sa navyše „top sezóna na predaj nealko nápojov postupne predlžuje“. Spokojní budú asi aj majitelia kúpalísk a iných turistických atrakcií. O majiteľoch barov nehovoriac.Priveľké teplo spôsobuje aj zvyšovanie spotreby elektriny. Čoraz viac budov je chladených bez prestania pustenou klimatizáciou, čoraz viac miestností ovievajú nikdy nevypínané ventilátory, chladničky a mrazničky musia viac chladiť. Napriek tomu je však podľa štatistík Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy bezkonkurenčne najvyššia spotreba na Slovensku v zime. Niektoré distribučné energetické firmy síce hovoria, že zaznamenali nárast spotreby aj s príchodom tepla, zmeniť tunajšiu ročnú krivku spotreby na tú južanskú (so špičkou v lete) by však dokázali iba pravidelné dlhotrvajúce horúčavy. Keď tu budú klimatizácie rozšírené tak ako v teplých alebo oveľa bohatších krajinách, až potom bude leto pre výrobcov elektriny najzaujímavejšou časťou roka. Dnes je práve v lete spotreba najnižšia..chvála klimatizácieKlimatizácia je veľký vynález. Najviac to cítiť, keď možno porovnať prácu či spánok vo vychladenej a nevychladenej miestnosti. Klimatizácia je však vo všeobecnosti viac než len komfortným doplnkom. „V Amerike umožnila klimatizácia ekonomickú prosperitu Nového Juhu. Bez nej by metropoly ako Atlanta, Houston a New Orleans boli doteraz ospalými mestečkami,“ píše napríklad emeritný profesor ekonómie na bostonskom Harvarde David S. Landes.Klimatizácií bude pribúdať aj u nás, to je istá vec. Po nových bizniscentrách a nákupných komplexoch budú výraznejšie pribúdať aj v reštauráciách, menších obchodoch, úradoch a bytoch. Už sa to trochu deje a zrýchlenie príde v okamihu, keď sa pomer pociťovanej nutnosti pretne s finančnými obmedzeniami tých, ktorí v teple naozaj trpia. Bude to ďalšia z množstva vecí za posledné obdobie, ktoré sa rýchlo premenia z luxusného tovaru na tovar bežnej spotreby..teplo a pokrokKlimatizácia je dobrou ukážkou toho, aký vplyv majú klimatické pomery na vynaliezavosť ľudí. Na túto tému existuje veľa teórií. Podľa mnohých sa technologickému pokroku darí viac v drsnejšom podnebí, kde bez neho nie je možné prežiť alebo kde je potrebný na zlepšenie podmienok života. Tieto teórie (na ktorých, ako každý intuitívne cíti, čosi bude) predpokladajú, že technologickému pokroku sa príliš nedarí v dobrom podnebí, kde na prežitie netreba robiť takmer nič. Ako však upozorňuje slávny americký evolučný biológ Jared Diamond, existujú aj opačné názory – teda že priaznivé životné prostredie ľudí oslobodzuje od nepretržitého boja o existenciu, takže majú viac času, aby sa mohli venovať inováciám. Diamond necháva túto otázku bez jasnej odpovede, naznačuje však, že samo podnebie je síce dôležitou, ale zďaleka nie jedinou veličinou, ktorá ovplyvňuje civilizačný vývoj. Všimol si napríklad, že kým v stredozemskom prostredí Úrodného polmesiaca vytlačila lovcov-zberačov produkcia potravín okolo roku 8500 pred naším letopočtom, v podobnom stredomorskom prostredí juhozápadnej Európy sa tak stalo až o 3000 rokov neskôr a v podobnom prostredí Kalifornie, juhozápadnej Austrálie a juhoafrického Kapska sa tak nestalo z miestnej iniciatívy nikdy. V podstate rovnaké podnebie, a predsa obrovský časový posun v technologickom (a aj inom) vývoji. O úspechu a pokroku skrátka rozhodovali iné veci..teplo, hmyz, kapitalizmus V každom prípade malo podnebie v dejinách ľudstva obrovský význam pre formovanie dnešnej podoby sveta. Jedným z faktorov, prečo bola Európa dlhý čas v minulosti úspešnejšia než iné časti sveta, je práve (západo)európska klíma. „Európa má zimy dostatočne chladné na to, aby výskyt patogénov a škodlivého hmyzu udržali v medziach. Endemické choroby sa vyskytujú, ale nie je možné to porovnávať s ochromujúcimi a vraždiacimi pôvodcami chorôb v teplých krajinách. Paraziti sú výnimkou,“ tvrdí David Landes, podľa ktorého mierne podnebie pomáhalo, na rozdiel od väčšiny ostatného sveta, Európanom pestovať poľnohospodárske plodiny celý rok. „Pomáhali jej v tom relatívne rovnomerné zrážky rozložené na celý rok a len zriedkavo vo forme prívalov. To je model, ktorý sa na zemeguli vyskytuje len výnimočne.“Nejde len o poľnohospodárstvo – ekonóm Landes si všimol, že „táto spoľahlivá a rovnomerná dodávka vody vytvorila odlišné modely sociálnej a politickej organizácie“ než modely v iných civilizáciách. Európu napríklad dlhý čas nebolo možné politicky centralizovať, pretože „popri riekach pripadla kontrola nad potravinami nevyhnutne tým, ktorí ovládali riečny prúd a kanály. Centralizovaná vláda sa objavila vzápätí, pretože pán nad potravinami bol pánom nad ľuďmi. Nič také nebolo v Európe možné“.Rovnako vznik a rozvoj kapitalizmu je spojený najmä s anglosaským prostredím chladnejších (severnejších) častí Európy. Vplyv podnebia na kultúrne vzorce jednotlivých národov premietajúce sa aj do toho, ako tieto krajiny fungujú a ako sa v nich žije, sa často preceňuje. Rovnakou chybou by však bolo ignorovať ho. .krokodíly a palmyPo dlhotrvajúcich a vskutku neznesiteľných horúčavách na uliciach slovenských miest sú pochybnosti o budúcej podobe nášho podnebia namieste. Budú tu, v strednej Európe, už len horúce letá a teplé zimy? Príde siesta, drevené žalúzie na bielych domoch, zásobníky vody na každej streche, palmy v našich stromoradiach, tropický hmyz a krokodíly v riekach? Budeme ľuďmi zajtrajšieho dňa (maňána), ktorí posedávajú v tieni svojich veránd a čakajú, kým zaprší? Dýchajúc vyše 40-stupňový mestský vzduch odpoveď rozpoznávame jasne. Keď teploty trochu opadnú, prídu na rad triezvejšie úvahy. Má zmysel myslieť nielen na ochranu pred chladom, ale aj pred teplom. Má zmysel rozmýšľať o sieste v tých najteplejších dňoch – ak by to znamenalo nabúranie všadeprítomného rakúsko-uhorského modelu, totiž o ôsmej v práci (škole), o štvrtej doma, mnohým ľuďom s odlišným biorytmom by to len pomohlo. Má zmysel šetriť vodu. Ale krokodíly asi tak rýchlo neprídu a ešte aj tá obrovská palma, tak trochu opustená uprostred jednej z hlavných varšavských križovatiek, je zatiaľ len umelá.Teplo je ako boľavý zub. Keď bolí, nedá sa myslieť na nič iné. Keď bolieť prestane, v sekunde zabudneme, že ho máme. Horúčavy poľavili a opäť je tu čas budovať vlasť..rober Žitňanský
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.