Až pri piatej benzínovej pumpe slovutných značiek, kde by sa za výber pornoédečiek nemusel hanbiť priemerný český sexshop, som nakoniec na jednu mapu narazil. A pár kilometrov pred Amsterdamom som odbočil z diaľnice. Malé mestečko z jednoposchodových domkov z červených tehál malo všade retardéry, takže sa v ňom autom viac ako dvadsiatkou ísť nedalo, ale aj keď som ho obišiel dvakrát, na žiadnu šípku do kempu som nenarazil. A keď som sa pýtal miestnych, len krútili hlavou. Jeden ma poslal o desať kilometrov ďalej od Amsterdamu na nejaký ostrov. Tam, v prístave jácht, už o kempe vedeli, ale oznámili mi, že ho zrušili pred dvoma rokmi. Ukazovatele, od diaľnice až po šípky kúsok pred prístaviskom, však nepremaľovali. Ale aspoň poradili: znovu na diaľnicu a ďalší zjazd, pri jazere Weewater v meste Almere. A kemp bol tam. Aj s kozami, sliepkami a králikmi, čo behali a hrabali si nory v piesočnatej pôde.Uťahaní sme vyrazili na večeru do reštaurácie na brehu jazera. Dvanásťročný Jakub však v piesku po ceste našiel také množstvo mušlí, akoby sme boli na pobreží mora. Nedalo mi to a šiel som vodu z jazera ochutnať. Bola sladká, no pláž plná lastúr bola preukázateľne morská. Vysvetlenie prišlo na druhý deň pri raňajkách, keď nám šéfka kempu priniesla kopu propagačných materiálov o Almere, meste, na ktorého cípe sme v stane prenocovali. „A tu, kde teraz raňajkujete, ste štyri metre pod hladinou mora,“ dodala pri dolievaní kávy s hrdosťou.Almere a celý ostrov, dlhý niekoľko desiatok kilometrov, boli totiž ešte pred desiatkami rokov morom, potom len vysušeným slaným pieskom, no dnes sú krajinou s lesíkmi, stotisícovým mestom, lúkami, krajinou, čo sa takmer nelíši od okolia neďalekého Naardenu. Áno, toho Naardenu, o ktorom všetci, čo máme jednotku z dejepisu, vieme, že je tam pochovaný učiteľ národov Ján Amos Komenský. Teda Naardenu, ktorý už na konci 17. storočia preukázateľne morom nebol.Vysušovanie mora je v Holandsku, krajine, ktorá má z tých normálnych najväčšiu hustotu obyvateľov na štvorcový kilometer, národný šport. Deti sa učia, ako sa zem z područia mora dobýva, a najmä čo treba robiť, aby zemou zostala a nestala sa zase morským dnom. A osadníci týchto miest sú rovnako hrdí ako dobyvatelia Divokého západu, Sibíri či Aljašky. More, ktoré je tu, podobne ako v Dánsku, skoro všade, tu však nie je nepriateľom, lež váženým susedom. Je tým, čo nahrádza Holanďanom hory a doliny, ktoré tu naozaj nenájdete. Vďaka moru nie je Amsterdam iba výstavné a slobodné, ba najslobodnejšie mesto, ale je to mesto také krásne, až sa občas človeku tají dych.Chápem však aj tých holandských sedliakov, ktorí si kupujú statky na Šumave, v Poľsku, alebo občas už aj na Slovensku. Štyri metre pod hladinou mora ─ to najmä pri globálnom otepľovaní človek nikdy nevie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.