čo prinesú pripravované legislatívne zmeny?
S ohľadom na uvedené indície sa preto ani nemožno diviť, že nová vláda sa v rámci svojho Programového vyhlásenia zaviazala (v záujme obnovy dôvery v právny štát a s cieľom očisty justície) zvážiť zavedenie trestného činu ohýbania práva, inšpirujúc sa nemeckým vzorom.
Podľa tohto vzoru sa majú sudcovia v prípadoch, kedy by ohýbali právo v prospech alebo na ujmu niektorej zo strán sporu, trestne postihovať. Vláda na svojom zasadnutí dňa 26.08.2020 schválila návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku, prostredníctvom ktorého, okrem iného, novelizuje Trestný zákon a zavádza skutkovú podstatu trestného činu zneužitia práva.
navrhované znenie skutkovej podstaty
Trestného činu zneužitia práva sa môže dopustiť jedine sudca, prísediaci sudca alebo sudca rozhodcovského súdu. Keď niektorý z nich, podľa navrhovaného znenia, pri rozhodovaní svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo zvýhodní, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov. Navrhované znenie má poskytnúť ochranu výkonu spravodlivosti, záujmu na riadnom uplatňovaní právnych noriem a dodržiavaniu princípu právnej istoty.
Z hľadiska konštrukcie navrhovaného ustanovenia sa rozhodujúcimi javí najmä, že na to, aby sa sudca dopustil trestného činu zneužitia práva, vyžaduje sa jeho úmyselné zavinenie, tzn. rozhodujúci sudca musí disponovať vedomosťou o tom, že zneužíva právnu normu takým spôsobom, že jeho rozhodnutie úmyselne poskytuje niektorej zo strán sporu výhodu alebo niektorú zo strán sporu úmyselne poškodzuje.
Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona, predmetná právna norma navyše musí byť porušená podstatným spôsobom. V neposlednom rade, k spáchaniu trestného činu zneužitia práva môže dôjsť iba vtedy, ak svojvoľným rozhodnutím sudcu došlo k zvýhodneniu alebo poškodeniu adresáta rozhodnutia, a teda nepôjde o každé rozhodnutie, ku ktorému sudca dospel nesprávnym výkladom právnej normy.
Aké stanovisko k tejto zmene zaujmú samotní sudcovia a ako bude ovplyvnená ich sudcovská imunita?
Skutočnosť, že zakotvenie skutkovej podstaty trestného činu, na základe ktorej by bolo možné postihovať sudcov za ohýbanie práva v prospech niektorej zo sporových strán, takmer určite vyvolá (najmä medzi širokou verejnosť) pozitívne reakcie.
Predsa len, ak za posledné roky slovenská justícia požívala veľmi nízku mieru dôvery verejnosti, po prevalení sa už spomenutých káuz, môžeme očakávať ďalšie prehlbovanie sa nedôvery v slovenský súdny systém. Na druhej strane je však nevyhnutné počítať s tým, že sa nájdu aj odporcovia novely Trestného zákona a zrejme sa nemožno čudovať, že týmito odporcami budú práve sudcovia. Vrátane tých, ktorí si svoju prácu vykonávajú svedomito a čestne.
Stavovská organizácia sudcov Združenie sudcov Slovenska (ZSS) preto v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona vzniesla zásadnú pripomienku smerujúcu proti zakotveniu trestnoprávnej zodpovednosti sudcu za rozhodovanie.
Podľa názoru ZSS je obmedzenie trestnoprávnej imunity sudcov za rozhodovania formou zákona v rozpore s Ústavou SR ako základným prameňom práva, podľa ktorej sudcu ústavného súdu a ani sudcu všeobecného súdu nemožno za jeho rozhodovanie stíhať, a to ani po zániku ich funkcie. Funkčná imunita sudcu má navyše zaistiť nezávislosť rozhodovania sudcu od výkonnej moci, ktorá by mohla prostredníctvom hrozby trestného stíhania realizovaného štátnym aparátom, ovplyvňovať rozhodovací proces. Vznesenej pripomienke však vyhovené nebolo.
Tendenciu vlády pristúpiť k očiste justície od tých sudcov, ktorí „zabudli“ na to, že ich poslaním je rozhodovať spory spravodlivo a nestranne, je potrebné hodnotiť vysoko pozitívne. Roky pretrvávajúci a neustále sa zhoršujúci stav nedôvery širokej verejnosti v súdnu moc, nemohol naďalej zostať bez reakcie. Dôvera v súdnu moc totiž predstavuje z hľadiska správy štátu významný prvok fungovania systému ako takého. Podobné zásadné kroky je však potrebné realizovať právne správne.
Bude vcelku prekvapujúce, ak v prípade schválenia návrhu zákona na pôde Národnej rady SR, tento zákon nebude napadnutý na Ústavnom súde. Súčasne bude zaujímavé sledovať, kto bude tým, čo zákon napadne a či to budú samotní sudcovia. Pozoruhodné bude aj to, že o možnej protiústavnosti zákona majú rozhodovať sudcovia Ústavného súdu SR a teda tí sudcovia, ktorých sa predmetná skutková podstata bude týkať.
očistu súdnictva si prajeme všetci
Z praktického hľadiska je však otázne, či zavedenie osobitnej skutkovej podstaty trestného činu zneužitia práva môže reálne prispieť k očiste justície a prinavráteniu dôvery verejnosti v nestrannosť súdnictva. V minulosti sme sa už totiž stretli s prípadmi, kedy boli sudcovia odsúdení za spáchanie trestného činu brania úplatku a trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Napriek tomu, že žiadna z uvedených skutkových podstát neumožňuje stíhať sudcu za ohýbanie práva (resp. nesprávny výklad právnej normy), je otázne či je nová skutková podstata spôsobilá priniesť zásadnú zmenu.
Na druhej strane, nová právna úprava so sebou takmer určite prinesie negatíva, pričom tieto budú mať dopad aj na tú (veríme, že väčšiu) časť sudcovského stavu, ktorá si svoje sudcovské povinnosti plní lege artis. V prvom rade možno očakávať, že nespokojní a neúspešní účastníci súdnych sporov, budú pristupovať k podávaniu trestných oznámení aj v prípadoch, kedy k žiadnemu ohýbaniu práva zo strany konajúceho sudcu neprišlo.
Navyše, takéto trestné oznámenia bude môcť podať aj tretia osoba, ktorá ani nebola účastníkom konania. Osobitne je však potrebné dohliadnuť na to, aby zavedenie skutkovej podstaty trestného činu zneužívania práva nemalo za následok to, že sudcovia prestanú prejednávané veci posudzovať individuálne a za použitia právnej logiky, ale naopak, začnú rozhodovať mechanicky, výlučne s odkazom na staršie rozhodnutia. Nebudú chcieť totiž zbytočne podstupovať riziko trestného stíhania za iný právny názor, ktorý by však práve v konkrétnej prejednávanej veci mohol byť dôvodný.
Bez pochýb, nezávislá a nestranná súdna moc je jedným zo základných aspektov každého právneho štátu. Všetci chceme, aby sme si pred súdom boli bez rozdielu rovní. Zdá sa však, že táto „samozrejmosť“ v podmienkach slovenského súdnictva neplatila vždy. Je tiež otázne, či zavedenie novej skutkovej podstaty trestného činu zneužitia práva môže priniesť ovocie a pomôcť k očiste justície, alebo sa jedná iba o politický marketing.
Autori:
JUDr. Tomáš Lysina, PhD., LL.M.
Mgr. Tomáš Vall
advokátska kancelária
LYSINA-ROŠKO&PARTNERS