ministerstvo spravodlivosti SR považuje reformu súdnej mapy za dôležitú súčasť reformy súdnictva, ktorá má pomôcť zvýšiť jeho dôveryhodnosť, výkon a kvalitu rozhodovacieho procesu. Reforma súdnej mapy vo všeobecnosti spočíva v zmene organizácie súdov z hľadiska ich špecializácie a z hľadiska zmeny obvodov prvostupňových a odvolacích súdov.
aktuálny stav vs navrhované zmeny
Aktuálnu súdnu mapu predstavuje 54 okresných súdov a 8 odvolacích súdov, na ktorých sudcovia rozhodujú agendy civilné, rodinné, trestné, obchodné a správne. Reforma počíta so zavedením vyššej miery špecializácie pre agendu civilnú, rodinnú a trestnú, čím má dôjsť k zníženiu počtu okresných súdov na 30. V Bratislave a v Košiciach má byť pre všetky mestské obvody zriadený jeden mestský súd. Zmena sa dotkne aj obchodných úsekov okresných súdov, keď majú na prvom stupni v obchodných veciach po novom rozhodovať tri súdy v Trnave, Banskej Bystrici a Prešove a osobitný štvrtý obvod Mestského súdu Bratislava pre bratislavský obvod.
Výraznejšie sa zmena dotkne aj odvolacích súdov, ktorých počet má klesnúť na 3 v spádových centrách Trnave, Banskej Bystrici a Prešove, so špecializáciou na civilnú, rodinnú, trestnú a obchodnú agendu. Správne súdnictvo má byť riešené osobitnými tromi prvostupňovými súdmi v Nitre, v Žiline a v Košiciach a jedným Najvyšším správnym súdom v Bratislave.
nedostatok komunikácie?
Z predloženého zámeru je zrejmé, že pripravované zmeny budú mať výrazný dopad nielen na súdy a sudcov samotných, ale aj na účastníkov súdnych konaní. Z doterajších reakcií sudcov sa zdá, že ministerstvo si ťažkú hlavu s komunikovaním pripravovaného zámeru smerom k sudcom príliš nerobilo, keďže tí už stihli k zámeru vzniesť niekoľko zásadných pripomienok a vyjadriť svoju nespokojnosť s tým, že takáto zásadná reforma nebola riešená v súčinnosti s nimi. Je pritom potrebné uviesť, že mnohé pripomienky sú z praktického hľadiska dôvodné, a predsa len sú to práve sudcovia, ktorých sa pripravovaná zmena dotkne najviac. Navyše sa javí, že ministerstvo pripravované zmeny vopred dôsledne nekomunikovalo ani smerom k Slovenskej advokátskej komore, Slovenskej komore exekútorov alebo prokuratúre.
kvalitnejšie a rýchlejšie súdne konania?
Keď je reč o súdnictve, je to práve rýchlosť súdneho konania, ktorá je dlhodobo diskutovanou témou, väčšinou, žiaľ, v negatívnom zmysle slova. Jedným z hlavných zámerov reformy súdnej mapy má byť preto zrýchlenie súdnych konaní, avšak ruka v ruke so zvýšením kvality rozhodnutí. Tomuto zámeru nemožno nič vyčítať a napomôcť mu má vyššia miera špecializácie sudcov, ktorí na okresných súdoch budú rozhodovať iba v troch agendách, a to rodinnej, civilnej a trestnej (obchodná agenda bude rozhodovaná separátne). Kvalita rozhodnutia a rýchlosť sú nepochybne kľúčové, avšak už teraz rezonuje otázka, či zvolená forma je naozaj schopná prispieť k zvýšeniu uvedených atribútov. Na väčšine okresných súdov totiž k špecializácii dochádza už dnes. Už tie najmenšie súdy, na ktorých pôsobí aspoň 8 sudcov, zvládajú prerozdelenie agendy relatívne dobre, čo v spojení s nižším nápadom nových vecí na menších súdoch prináša v poslednom období pokles nevybavených starých vecí. Vyvstáva preto otázka, či by namiesto rozsiahleho rušenia okresných súdov nebolo postačujúce pristúpiť k zlúčeniu trestných úsekov alebo obchodných úsekov viacerých okresných súdov, čo by nebolo až tak finančne náročné a do značnej miery by bola zachovaná prístupnosť okresných súdov bežným občanom.
Sudcovia odvolacích súdov sa zase pýtajú, akým spôsobom prispeje k špecializácii zníženie počtu odvolacích súdov na tri. Na odvolacích súdoch dnes pôsobia špecializované občianskoprávne, trestnoprávne, správne a obchodné kolégiá. Ministerstvo navrhovanú zmenu odôvodňuje o. i. potrebou pretrhnutia korupčných väzieb, čo však nemusí byť správne východisko pre tvorbu novej súdnej mapy. Mnohí môžu argumentovať, že zo strany ministerstva ide o uplatnenie inštitútu kolektívnej viny a korupčné väzby možno pretrhnúť aj inak. Omnoho vhodnejšími prostriedkami na boj s korupciou sa javia podrobnejšie a častejšie previerky sudcov, kontrola majetkových priznaní alebo transparentnejší výber nových sudcov.
čo môže zníženie počtu súdov priniesť?
Zníženie počtu okresných, ako aj odvolacích súdov a s tým spojená potreba sudcu dochádzať do vzdialenejšieho mesta bude znamenať odchod viacerých sudcov do dôchodku. Sudcovia odvolacích súdov sa môžu pohrávať s myšlienkou preradenia na súdy nižšieho stupňa alebo preradenia na novo kreované správne súdy. Je potrebné si uvedomiť, že takýto prípadný exodus sa nebude nahrádzať ľahko ani rýchlo. Odchod starších, skúsených sudcov sa chtiac či nechtiac podpíše na kvalite súdnych rozhodnutí. Prípadné „rozbitie“ existujúcich senátov odvolacích súdov a vytvorenie nových, zložených z navzájom si neznámych sudcov môže byť spojené s vyššou dávkou vzájomnej nedôvery medzi členmi senátu, čo bude viesť k predĺženiu odvolacích konaní. Dôvodom bude nutnosť každého člena senátu detailnejšie sa oboznamovať aj s najjednoduchšími právnymi vecami, ktoré napadli ostatným dvom členom. Uvedené námietky sa môžu javiť ako nepodstatné z globálneho hľadiska, avšak pre prácu sudcu, ktorý si riadne a svedomito plní svoje sudcovské povinnosti, sú aj tieto aspekty výkonu funkcie zásadné.
primeranosť dostupnosti súdov
Zásadným nedostatkom zmeny súdnej mapy sa podľa viacerých javí zhoršená dostupnosť súdov. Reforma má podľa tvorcov prihliadať na primeranú dostupnosť súdu pre všetky skupiny obyvateľstva a zohľadňuje postupujúcu elektronizáciu súdnej agendy. Dôležitejšia ako fyzická dostupnosť budovy súdu je preto pre tvorcov dostupnosť rýchleho a kvalitného rozhodnutia. Uvedenému zámeru nemožno v zásade nič vytknúť, vynárajú sa však viaceré aplikačné problémy. Iba ťažko je možné stotožniť sa s tvrdením tvorcov reformy, že ústne pojednávania sú pre účastníka sporu zriedkavou udalosťou. V agendách, ktoré majú naďalej prerokúvať okresné súdy, je pojednávanie prakticky nevyhnutné. Najmä rodinné a spotrebiteľské veci sú konania, ktoré sa bez pojednávania nezaobídu a práve v týchto veciach vystupujú často ekonomicky slabšie strany, ktoré fyzickú blízkosť budovy súdu privítajú. Práve v týchto prípadoch často dochádza k rozhodnutiu vo veci už na prvom, prípadne druhom pojednávaní, na ktoré však budú musieť strany sporu dlhšie cestovať. Právne náročnejšie súdne spory sa, naopak, takmer nikdy na prvom alebo druhom pojednávaní nerozhodnú a to nehovoriac o pojednávaniach na odvolacích súdoch, účasť na ktorých bude podľa návrhu reformy v niektorých prípadoch spojená s cestovaním aj viac ako 100 km.
pocity z návrhu reformy súdnej mapy
Potreba zásadnej a okamžitej reformy justície je nespochybniteľná. Zároveň však treba povedať, že takáto reforma, pokiaľ chce byť úspešná, by mala vzniknúť v úzkej súčinnosti všetkých relevantných subjektov. Akúkoľvek dlhodobú reformu, ktorou nepochybne chce byť aj predložený návrh súdnej mapy, je potrebné podrobiť rozsiahlej a najmä odbornej diskusii, ktorá v tomto prípade môže chýbať. To posledné, čo totiž slovenská justícia aktuálne potrebuje, je reforma, ktorá popri vysokej nedôvere verejnosti v súdny systém spôsobí navyše nové aplikačné a praktické problémy alebo zhorší prístup k súdu. Predložený návrh reformy má mnohé muchy, ktoré treba vychytať, no nemožno mu odoprieť dobrý úmysel jeho tvorcov, ktorým bezpochyby je snaha zmeniť Slovensko na „skutočne právny štát“, ktorý si všetci prajeme.
Mgr. Tomáš Vall, LL.M., Advokátska kancelária LYSINA – ROŠKO & PARTNERS s.r.o.