Zverské vône

.zložky každého parfumu tvoria tri skupiny. Skupina látok, ktorá vyvára hlavný akord vône, sa volá srdce a prevažujú v nej stredne prchavé látky. Druhú skupinu tvorí tzv. špička, čo sú oveľa prchavejšie látky. Treťou a mimoriadne dôležitou zložkou sú fixátory – slúžia na to, aby sa spomalilo vyparovanie ostatných zložiek, čím sa zabezpečuje stabilita a kvalita parfumu. Väčšina materiálov, z ktorých sa komponujú voňavky, pochádza z rastlinného sveta. Existuje však aj zopár živočíchov, ktoré poskytujú práve tie najzvláštnejšie, najvzácnejšie ingrediencie a zároveň najúčinnejšie fixátory. Pižmo, ambra, cibet a kastoreum. Látky, v pôvodnom stave mimoriadne koncentrované, takže je nutné riediť ich tak, aby výsledný efekt poskytoval nášmu čuchu tie najpríjemnejšie pocity. Pižmo, ambra, cibet a kastoreum – tie najdrahšie a najcennejšie vonné látky, ktorých používanie si v súčasnosti môže dovoliť len málo voňavkárskych firiem. Uprednostňujú ich najmä tam, kde si potrpia na punc exkluzivity, zaváňajúci tak trošku pižmom elitárskeho snobizmu.   .ambra nie sú spermieJedným z fixátorov, ktoré sa používajú pri výrobe voňaviek je vorvania ambra. Vorvaň  je vyše dvadsať metrov dlhá veľryba hranatého tvaru, ktorá vyzerá ako obrovská tmavá plávajúca škatuľa. V lajfstajlových časopisoch sa často objavuje informácia, že ambra sú v skutočnosti vysušené spermie vorvaňov. Možno tá bulvárna klebeta dobre znie, ale nezakladá sa na pravde. V skutočnosti ambra súvisí so stravovacími návykmi týchto veľrýb, živiacich sa najmä sépiami, kalmármi a krakmi, čiže morskými hlavonožcami. Tie majú ostré zobákovité ústne ústroje, ako aj iné, pomerne tvrdé časti tela, ktoré by stravníkovi mohli vážne poraniť tráviace ústroje. Aby sa tak nestalo, tráviaci trakt vylučuje na ochranu ambru. Táto látka je v čerstvom stave belavá, niekedy tmavo žíhaná. Z vorvanieho tela sa dostáva buď spolu s fekáliami, alebo, keď jej je veľa, aj ústami. Ambra potom mesiace, niekedy až roky pláva na morskej hladine, kde oxiduje, tvrdne a mení sa na tmavosivú až čiernu hmotu so sladkasto zemito morskou animálnou vôňou. Zberači ju nachádzajú na hladine alebo vyplavenú na pobreží (nazývajú ju aj čierne morské zlato). V horúcej vode opäť mäkne a mení sa na olejovitú látku, ktorá pri vysokých teplotách vyprcháva. Zo surovej ambry sa pripravuje ambrová tinktúra. Aby získala charakteristickú príjemnú vôňu, necháva sa niekoľko mesiacov zrieť. Pridáva sa do parfumov, voňavých olejov, mydiel a púdrov. .žravá, ale draháĎalším darcom vonných látok je cibetka. Existuje viacero druhov týchto malých šelmičiek, ktoré žijú v Afrike alebo v Ázii. Cibet je výlučok ich podchvostovej pachovej žľazy. V surovom stave je to veľmi intenzívne páchnuca žltohnedá mastná hmota, ktorá sa pred použitím niekoľkonásobne riedi. Kedysi v Indii fungovali celé farmy na chov cibetiek. Českého zoológa Hanzáka, ktorý navštívil jeden z takýchto veľkochovov, prekvapila žravosť cibetiek – dvesto dospelých jedincov dokázalo denne zožrať mäso zo štyroch byvolov. Napriek tomu majitelia farmy tvrdili, že chov týchto zvierat sa im bohato vypláca. Priemerne raz do týždňa z každej cibetky vytlačili 80 až 100 gramov cibetu. .kastoreumKastoreum je žltkastý výlučok, ktorý spolu s močom produkujú podchvostové žľazy bobra. To, čo zviera používa na značkovanie teritória, to sa vo svete ľudí považuje za typický a cenený fixátor komponentov vo výrobkoch pánskej kozmetiky. Kastoreum po prvý raz použili arabskí voňavkári v 9. storočí n. l. V modernom priemysle ho dnes uprednostňujú také slávne značky ako sú Chanel, Lancôme, Givenchy, Coty či Emeraude. Aróma bobrieho pižma vrátane všetkých jeho charakteristických vlastností sa však získava najmä syntetickou cestou. V USA sa používa na výrobu „prírode blízkych“ potravinových aróm, napríklad vanilkovej a malinovej. .zubaté jelenčekyPižmo je pravdepodobne najznámejšia a najcennejšia vonná látka živočíšneho pôvodu. Používa sa jednak ako fixátor parfumov, ale v tradičnej orientálnej medicíne aj ako údajne veľmi účinné afrodiziakum. Táto látka sa získava z pižmových žliaz samcov kabara pižmového. Je to drobný, asi 60 centimetrov vysoký kopytník, príbuzný jeleňom. Má dlhé očné zuby, podobné klom a samce ich používajú ako účinné zbrane pri súbojoch o samicu, moc či teritórium. Kabary pobehujú, podobne ako naše kamzíky, v ázijských veľhorách, ktoré sú však oveľa vyššie ako náš Gerlach. Samce majú na bruchu v blízkosti genitálií žľazu, produkujúcu výlučok, známy ako pižmo alebo mošus. Kedysi sa kabary práve pre túto vzácnu látku zabíjali. Pižmo sa získavalo tak, že zvieratám sa najskôr vyrezali žľazy, ktoré sa potom vysušili na slnku, čím stvrdli na drobivú hmotu. Dnes sa kabary cielene chovajú a pižmo sa získava bez toho, aby sa úbohé zvieratá museli zabíjať alebo aby chovatelia ohrozovali ich zdravie. Najviac cenené je pižmo čínske a tibetské, menej už sibírske a relatívnym brakom je pižmo bengálske. .nepravé pižmáExistuje aj takzvané nepravé pižmo. Vylučuje ho ondatra pižmová, viaceré druhy jazvecov, kačica pižmová, kopytník pižmoň severný, ale aj chrobák fúzač pižmový. Čo sa týka rastlinných náhrad, pižmo sa získava napríklad zo semien ibišteka pižmového, podobnou vôňou omamuje aj istá austrálska astrovitá rastlina Olearia argophylla a rastliny menom čarodejky (rod Mimulus). Nároční spotrebitelia sa teda nemusia obávať budúcnosti, zdá sa, že podstata ich parfumov, najmä tých s pižmovým základom, pravdepodobne zostane nezmenená. A v zaručenej, zdraviu skutočne neškodnej bio kvalite. Autor je zoológ.