V .týždni aj mimo neho rád fotografuje a píše, prináša reportáže prevažne z krízových oblastí vo svete aj z domova. Vidí v tom veľký zmysel zvlášť v dnešnej dobe internetu. Najradšej je na ceste. Pracoval pre viaceré české, slovenské a zahraničné časopisy, vydal dve fotografické monografie (Iné Slovensko a Kosovo), je spoluautorom viacerých dokumentárnych filmov. Založil organizáciu Človek v ohrození. Nemá rád pivo, Elán a anonymné internetové diskusie. Čoraz viac vidí zmysel v chránení si súkromia a jeho oddeľovaní od práce. Nejde mu to. Učí sa to. Rád fajčí cigary a spí, vraj ako taký macík. Učí sa pohybovať, lebo zo športu mu bol vždy najbližší šach.
Rád vysvetlím, prečo Roberta Fica opakovane pozývam na diskusiu. Jazyk, akým o niečom (dnes utečenci, moslimovia) hovoríme, je kľúčový. V prípade premiéra je to dokonca určujúce.
Z migračnej vlny má veľké obavy a vie ich inteligentne, bez hnevu a iných emócií, formulovať. Nazdáva sa, že islam vo veľkom množstve do Európy nepatrí.
Diskutujúci na našom webe, podpísaný ako Mišo Lehocký, mi adresoval otázky, na ktoré rád odpovedám. Zároveň odkazujem Ficovi, že v našej prípadnej diskusii môže použiť iné otázky.
Okolie Svidníka je tak trochu skanzenom socializmu. Pamätník Vasila Biľaka, socha generála Ludvíka Svobodu, tanky v Údolí smrti, ale aj drevené chrámy pod Duklou.
Je čas bilancií a obrazových svedectiev o hektickom roku 2015. Ak uvažujem, aká fotografia vyjadruje to najsilnejšie, čo som vlani videl a zažil, je to Lesbos a jeden prázdny čln.
Kľúčovou témou Európy v tomto roku bude otázka, či opäť príde milión migrantov a ako sa s tým vyrovnáme. Ak nenájdeme spoločné riešenia, môže to byť ...