V .týždni aj mimo neho rád fotografuje a píše, prináša reportáže prevažne z krízových oblastí vo svete aj z domova. Vidí v tom veľký zmysel zvlášť v dnešnej dobe internetu. Najradšej je na ceste. Pracoval pre viaceré české, slovenské a zahraničné časopisy, vydal dve fotografické monografie (Iné Slovensko a Kosovo), je spoluautorom viacerých dokumentárnych filmov. Založil organizáciu Človek v ohrození. Nemá rád pivo, Elán a anonymné internetové diskusie. Čoraz viac vidí zmysel v chránení si súkromia a jeho oddeľovaní od práce. Nejde mu to. Učí sa to. Rád fajčí cigary a spí, vraj ako taký macík. Učí sa pohybovať, lebo zo športu mu bol vždy najbližší šach.
S potešením zisťujem, že mám nádejného kolegu. Robert Fico sa rozpísal na SME a Aktualitách. Budem ako občan šťastný, ak usúdi, že ho to baví viac ako náročná práca premiéra.
V meste Antakya v provincii Hatay robíme rozhovor s Helen Mould z medzinárodnej humanitárnej organizácie Save the Children o hroznej situácií detí počas vojny v Sýrii.
V tureckej provincii Hatay na hranici Sýrie, necelých tritisíc kilometrov autom z Bratislavy, žijú státisíce utečencov. Ušli pred zverstvami Asadovho režimu.
Dostal som ocenenie Biela vrana. Veľmi si to vážim. Vždy som sa smial, že piatok trinásteho je povera. Nie je. Od tohto hrozného piatka túžim v piete mlčať, no musím hovoriť.
Pomerne presne vieme, aký bol november ´89 v Bratislave alebo v Košiciach. Ale ako si na pád komunizmu spomínajú aktéri udalostí v menšom meste, akým je Zvolen?
Niežeby sme to nevedeli predtým, keď sa objavili prvé bilbordy Smeru s týmto heslom, no až minulý týždeň to plateným inzerátom v Novom čase povedali jasne a naplno. Musím reagovať.
Víťazom opakovaných parlamentných volieb 1. novembra v Turecku je podľa očakávaní opäť strana Spravodlivosť a rozvoj (AKP). Videli sme v Istanbule jej voličov.
Rozhovor s politickou a právnou analytičkou Kultúrnej univerzity v Istanbule Silviou Tiryaki, pôvodom zo Slovenska, o kurdskej otázke, vzťahoch s EÚ a utečencoch.
