V .týždni aj mimo neho rád fotografuje a píše, prináša reportáže prevažne z krízových oblastí vo svete aj z domova. Vidí v tom veľký zmysel zvlášť v dnešnej dobe internetu. Najradšej je na ceste. Pracoval pre viaceré české, slovenské a zahraničné časopisy, vydal dve fotografické monografie (Iné Slovensko a Kosovo), je spoluautorom viacerých dokumentárnych filmov. Založil organizáciu Človek v ohrození. Nemá rád pivo, Elán a anonymné internetové diskusie. Čoraz viac vidí zmysel v chránení si súkromia a jeho oddeľovaní od práce. Nejde mu to. Učí sa to. Rád fajčí cigary a spí, vraj ako taký macík. Učí sa pohybovať, lebo zo športu mu bol vždy najbližší šach.
Ako reportér poľského denníka Gazeta Wyborcza dôverne spoznal izraelsko-palestínsky konflikt, na Blízkom východe bol asi päťdesiatkrát. Nedávno mu na túto tému vyšiel vo vydavateľstve Absynt slovenský preklad knihy Oči zasypané pieskom. Pawel Smoleński.
Niektoré britské printové médiá sa nedávno rozhodli neuverejňovať zábery z popráv západných zajatcov Islamského štátu (IS). Je to správne rozhodnutie alebo alibizmus?
Bol som s dcérkou v bratislavskej zoologickej záhrade. Keď som sa vrátil k autu na parkovisku, všimol som si naľavo a napravo od môjho vozidla dve autá s rozbitými oknami.
S kolegom Tomášom Prištiakom sme sa po týždni vrátili z okupovaného Krymu. Prinášáme ako prví slovenskí novinári odtiaľ na videách a v reportáži v najnovšom tlačenom vydaní .týždňa svedectvo o kľúčových dňoch a udalostiach. Považujem za dôležité k nim ešte niečo dodať.
Akú máme možnosť zistiť, či film, na ktorý sa pozeráme, je pravdivý? Ide o lož? Alebo o polopravdu, manipuláciu? Sme voči tomu bezbranní a odkázaní na intuíciu či pocity? Sú to viac ako naliehavé otázky.
Veľkou témou súčasnosti je nátlakové správanie developerov a iných investorov voči samosprávam satelitných obcí v okolí väčších miest. Príklad zo stredného Slovenska ukazuje, že obec vie taký tlak aj ustáť.
Existuje niečo po smrti? Alebo nie je nič a je to definitívny koniec? Môže byť dôstojné umieranie? Tuší alebo dokonca vie človek, že zomiera? Kde by sme mali odchádzať z tohto sveta, ak máme možnosť výberu?
Naše unikátne drevené kostoly už sú zapísané na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. No práve teraz, uprostred letných dovoleniek, stojí za to pripomenúť, ako vznikala jedna cesta.
V najnovšom .týždni prinášame s kolegyňou Evou Čobejovou hlavnú tému, ktorá sa venuje vzťahu médií, charity a zábavy. Mám pocit, že je dôležité ešte čosi dodať.
