Málokedy mám taký naliehavý pocit, že príbeh, ktorý rozprávam v tlačenom vydaní .týždňa, nie je dopovedaný. Téma o ohrozených kostoloch je presne tento prípad.

Môže človek konať v rozpore s vlastným presvedčením? Nemoralizujem, iba triezvo odpovedám – áno, dokonca často.

Môžu byť dvanásť rokov po vojne, tri roky po vyhlásení nezávislosti Kosova a v čase barikád a konfliktov na hraniciach priateľmi srbský a kosovský intelektuál?

Tentoraz nie o politike. Slovenské bazáre a vrakoviská sú plné starých áut. Francúzi majú nápad. Je ním burgundská rallye rozpolených áut.

Kedysi to bol Lándok. Alebo land-eck. Vo voľnom preklade kút zeme. Nech už je pôvod a zmysel názvu tejto legendárnej obce pod Vysokými Tatrami hocijaký, jedno je nesporné. Je to štát v štáte.

V Spojených štátoch v minulom storočí sterilizovali desiatky tisíc černošských žien – v tichosti, bez ich súhlasu. Spomenul som si na veľmi podobnú tému o rómskych ženách na Slovensku, ktoré tvrdia to isté.

Všetci vieme, že Nižná Myšľa je najviac postihnutá obec vlaňajšími povodňami a najmä zosuvmi pôdy. Pred pár dňami, keď som ju navštívil spoločne s premiérkou som tam však zažil mierny šok.

Koalícia prišla s údajne doteraz najpresvedčivejším, v poradí tretím kandidátom na šéfa NBÚ. Je ním sudca Najvyššieho súdu a kritik Harabina Juraj Kliment.

Je to senzačná správa. Najhľadanejší balkánsky vojnový zločinec, zodpovedný najmä za Srebrenicu a ostreľovanie Sarajeva, generál Ratko Mladič je dolapený.

Abbottabád. Mesto, cez ktoré som na jar 2006 po zemetrasení v Kašmíre a Severozápadnej pohraničnej provincii (NWFP) často jazdil s mojim pakistanským priateľom Kamranom. V tom čase sa tam už ukrýval bin Ládín.