Môžeme predložiť nespočetne veľa faktov. Môžeme kričať, koľko chceme.

A to už je čo povedať, keď mi chýbajú časy, kedy tragédom slovenskej politiky bola práve ona. Spolu s Dankom sú typy tzv. nešťastných, ale nie veľmi škodlivých politikov a političiek. Ide o takých a také, ktoré nám vedia pokaziť, ale zároveň aj zlepšiť deň. Keby smiech cez slzy mal ľudskú podobu, je to práve Romana Tabák za jedno pohlavie a Andrej Danko za druhé.

Ako sa máme rozprávať a diskutovať, keď dnes absolútne nezáleží na tom, či je váš argument pravdivý alebo nie? Dokonca čím sa informácia javí ako menej pravdepodobná, tým jej ľudia skôr uveria. Je teda diskusia v našej spoločnosti ešte možná?