Jedna vec je najesť sa, iná ísť na večeru. A čosi iné je naplniť osamote svoje duchovné alebo intelektuálne potreby, a iné zas stretnúť sa pritom s druhými.

Naše činy odhaľujú to, aké hodnoty preferujeme; naše činy sú totiž ako naša tvár. Odlišuje nás to, aké ciele nás priťahujú a podľa nich si volíme aj komunity, do ktorých patríme. Tak možno v skratke opísať základnú ideu knihy Karola Wojtyłu Osoba a čin.

Existujú ešte dôvody na to, aby sa deti nemohli vrátiť do škôl? Položiť si dnes takúto otázku môže časti spoločnosti naháňať strach, pre iných, najmä pre rodičov, by to bolo vykúpením z neľahkej situácie, v ktorej sa počas koronakrízy ocitli.

Írska spisovateľka Sally Rooney napísala knihu, ktorá sa dobre číta, dobre sa aj predáva a takisto dobre vyzerá. Jej témou sú láska, sex, vzťahy, normalita, ale aj násilie, nadvláda a moc. No je tam aj niečo viac?

Tak ako iní, ani my nie sme krajinou nesmrteľných. Tak ako inde, aj u nás sa zomiera – bez ohľadu na koronavírus. To vieme. A predsa sme v týchto dňoch citlivejší na zomieranie. Ako to?

Akt zmŕtvychvstania Ježiša Nazaretského, ako ho opisujú všetky štyri evanjeliá, nemá svedkov. Udial sa nepovšimnute a v absolútnej tichosti, bez burácajúcich ceremónií a bez bombastických efektov na spôsob hollywoodskej filmovej produkcie.

Netreba byť veriacim, aby sme mohli kontemplovať veľký príbeh o ukrižovaní Ježiša z Nazaretu. Treba však veriť aspoň zmyslu takých príbehov, ak sme sa už raz podujali zaoberať sa nimi.

Švédsky umelec Simon Stålenhag robí veľmi zvláštne knihy. Píše ich aj ilustruje a tie obrázky pôsobia z odstupu takmer ako fotografie. Vo vydavateľstve Lindeni už vyšli príbehy Slučka a Pasáž a pripravuje sa Praživot o prehistorickom svete.

Naše aktivity sa presunuli domov. Kým sa doma z rodičov stávajú aj učitelia, preveruje sa zmysluplnosť povinného učiva. Kým z domu žijeme naše životy, preveruje sa možnosť spoločenského života online. A kým sú zatvorené galérie, koncertné siene aj divadlá, preverujú sa hranice kreativity umelcov.

Globálna premena spôsobu života, ktorá nastala v mnohých spoločnostiach takmer zo dňa na deň v súvislosti s rozsiahlymi karanténnymi opatreniami, upravuje naše sociálne správanie, no sotva sa dotkne našej typicky ľudskej zvedavosti.