Svet bez tieňov by bol apokalyptický. Buď by v ňom zavládla absolútna temnota, alebo by ho pohltila nadmiera svetla. Nemohli by sme žiť ani v jednom z týchto extrémov.

Existuje jeden dobre známy obraz: sliepka, ktorá pod svoje krídla zhŕňa svoje kuriatka. Na tom obraze by nebolo nič zlé. No čo sa stane, keď naša sliepka odrazu zdinosaurie?

V roku 1928 vydal Vladimír Polívka zápisník Milana Rastislava Štefánika z Ekvádora, kam sa vybral v roku 1913 z poverenia francúzskej vlády, aby tam presadil francúzsku ponuku na vybudovanie telegrafickej siete a meteorologických staníc. A tam spoznal Tufiňa.

Niekedy sa zvykne hovoriť, že dnes už kladieme len veľmi slabý dôraz na naše rečnícke schopnosti, že by sme mali nanovo oživiť záujem o štúdium rétoriky, že práca so slovom, moduláciou hlasu a celkovou výrečnosťou je na čoraz nižšej úrovni. A zrejme je to aj pravda.

Keď chcete, aby vaši oponenti vyzerali ako neľudské beštie, poukážte na to, akí sú vážni.

Čo pokladáš za nedokonalosť, to definuje tvoje postoje k druhým. Si človekom najrovnejšej priamky alebo pozahýnanej krivky? A máš radšej pokrivenú či rovnú chrbticu? No nepotrebuje aj rovná chrbtica podstatné záhyby? Nie je napokon každý spor o priamku a krivku zavádzajúcou metaforou?

Zhruba v polovici prvého storočia nášho letopočtu písal Lucius Annaeus Seneca svojmu svokrovi Pompeiovi Pauliniovi niekoľko stránok o tom, ako sa to má so životom. Ešte raz, zať tu dáva rady svokrovi – ale o to tu nejde. Chce mu vysvetliť, prečo nám bol daný dostatok času života.

Zrejme z nudy si prechádzal statusmi na sociálnych sieťach a hľadal, čo by ho vytrhlo z jeho apatie. Preskakoval pozvánky na letné koncerty a kultúrne podujatia. Nič z toho ho nezaujímalo. Hľadal, úporne hľadal niečo, čo ho vyruší. A našiel to, lebo nenájsť sa nedá.

V prvej polovici minulého storočia sa viedli rôzne debaty o rozdiele medzi civilizovanými ľuďmi a necivilizovanými – napríklad malými deťmi, šialencami alebo divochmi. Tí prví sa mnohým javili ako hotoví ľudia; tí druhí ako nehotoví, nekompletní, nedokončení.

Náš pán minister financií nám zas pekne zakúril. A to ešte v týchto horúčavách. Prišiel s nápadom na ďalší jednorazový príspevok zamestnancom verejnej správy, no našiel pri tom aj príležitosť kopnúť si do vysokoškolských učiteľov, že im s ich tritisícovými platmi to až tak nepomôže. Ďakujeme.