V .týždni prispieval najmä do Knižnice a Esejí. Prednášal filozofiu vysokoškolákom (napríklad Akademické písanie, Kritické čítanie, Dejiny filozofie 19. a 20. storočia, Francúzska filozofia vedy) a bavilo ho to. Dúfa, že aj študentov. Napísal štyri knihy a uverejnil množstvo filozofických štúdií v domácich i zahraničných časopisoch. Je tiež prekladateľ a editor. Doteraz písal o filozofii a o mnohých starých knihách, len od Shakespeara a o Shakespearovi má doma dve police kníh. Voľný čas trávi rád so svojimi troma deťmi. Lepí veľké a malé papierové modely, domy, lode, vlaky, to je vážna vec, zaberá to miesto a zbiera prach, a manželka ho za to má zaiste rada. Bicykluje, ale nepreháňa to. Hovorí ticho a svojsky ráčkuje. Má rád pivo, ale nie ledabolo načapované.
To najkrajšie, čo ma dnes na novinárskej práci baví, sú rozhovory. A to som si najskôr myslel, že to bude pre mňa, introverta, ktorý si vystačil s knihami, to najťažšie.
Azda nijaký iný spisovateľ u nás nepocítil krutosť komunistického zločineckého režimu na svojom živote tak veľmi ako Dominik Tatarka. Večne rebelujúcemu karpatskému pastierovi ostali iba slová jeho textov. A ani nad nimi nemal vždy moc.
Čo robí maliar, keď berie do rúk fotoaparát? Je mu náhradou za štetce a palety, je iba pomocným skicárom pre budúce maľby, je to experiment s novým nástrojom alebo nezamýšľaná dokumentácia doby a života? Aký fotograf bol maliar Miloš Alexander Bazovský?
Potrebuje moderný človek sviatočné okamihy alebo si vystačí s dočasným voľnom, ktoré pretne vypäté tempo jeho pracovných dní? Čo s nami sviatky robia a aké registre našej psychiky dokážu otvárať?
Teologické fakulty máme zaškatuľkované ako tie, ktoré nerobia prísnu vedu, ale venujú sa len náboženským témam. Teologická fakulta v Olomouci sa rozhodla tento predsudok vyvrátiť.
Karel Schwarzenberg dnes, desiateho decembra, oslavuje osemdesiat rokov. V .týždni sme si ho vždy vážili a k jeho jubileu mu želáme len to najlepšie. Viac o veľkej osobnosti českej politiky nám povedali jeho dvaja osobní priatelia: Ladislav Snopko a František Mikloško.
Vždy, keď sa niekto rozhodne písať stručné dejiny čohokoľvek, ocitne sa v nekonformnej situácii. Udalosti chce opísať z odstupu a zľahka, musí selektovať a zvoliť si červenú niť, ktorej sa bude pridŕžať.