Bol archeológom, antropológom, človekom, ktorého fascinovalo objavovať tajomstvá starých civilizácií. Veľa čítal, mal cit pre umenie a poéziu.

Islamský štát je nočnou morou pre región, ktorý IS plieni, ale aj pre Západ. Stelesňuje totiž dávne obavy, že hranice a štáty na Blízkom východe sa môžu hocikedy rozpadnúť.

Vidíme ju často. V novinách, v televízii, na spravodajských portáloch. Je čierna a pre západného človeka sa s ňou spája smrť a utrpenie. Vlajka Islamského štátu.

Zatiaľ čo si my lámeme hlavu nad otázkou, kde je dnes u nás protiváha politickej ľavice, francúzske ľavicové denníky naopak hľadajú novú definíciu ľavice a ľavicového intelektuála.

Univerzitám dnes chceme rozumieť ako centrám vzdelanosti, z ktorých by mali prúdiť informácie, aby sa čo najskôr a bez skreslenia dostali k študentom. Naplní sa tým ich poslanie?

Čítajúce ženy priťahujú pozornosť, za čo zrejme môže niekoľko zakorenených predsudkov.Robia knihy ženy inteligentnejšími, sexuálne atraktívnejšími alebo trochu čudáckymi bytosťami?

Ak niečo robí z ľudí komické bytosti, tak je to ich strojené správanie a prepiata vážnosť. Namiesto tejto schopnosti sa objaví sarkazmus a nactiutŕhanie.

Filozofia sa dnes u nás neteší najlepšej povesti. Je to vidno už z letmého pohľadu na rôzne diskusie o lukratívnych a nelukratívnych študijných odboroch. Za túto svoju povesť si do veľkej miery môže aj sama, hoci iní v tom nie sú nevinne.

V poslednom období sa u nás často skloňovalo slovo veda a výraz „vedecké výsledky“. Veď výsledky sú takým drobným, no zato vplyvným bôžikom súčasnosti.

Nedávno som sa zúčastnil na podivnom stretnutí. Bez problémov sa tam hovorilo o univerzitách ako o firmách a o študentoch ako o zákazníkoch. Zvrátená predstava.