Druhá vlna pandémie dopadá na ľudí bez domova drvivou silou. Infikovaných je už 30 percent testovaných. Sociálni pracovníci v Bratislave hlásia prvé známe úmrtie človeka z tejto komunity.

Na jar minulého roku sme zdravotníkom tlieskali. Po skončení pandémie by sme sa im mali pokloniť a bozkávať im ruky. Namiesto toho hazardujeme s poslednými zvyškami ich energie a časť vlády chce nariadiť trojvíkendové celoplošné testovanie.

Hydropóniou sa označuje proces pestovania rastlín pomocou vody obohatenej o živiny bez potreby kontaktu s pôdou. Zázrakom tejto metódy pestovania je spôsob, ktorý umožňuje záhradám prekvitať na inak nezvyčajných miestach – dizajnových záhradkách kancelárií až po garáž vášho suseda programátora.

Tisíce ľudí vyšlo do ulíc prejaviť frustráciu a nespokojnosť s vládou Igora Matoviča aj protipandemickými opatreniami. Bez rúšok a bez dodržiavania rozostupov skandovali vulgárne heslá a nadávky.

Slovensko počas pandémie zhrublo, nie je priestor na kultiváciu jemnosti. Hovorí sa, že na lazoch sú ľudia tvrdí a uzatvorení. My sme sa vydali hľadať jemnosť života na lazoch. Našli sme ju pri Detve, kde žije rodina Azorovcov a farmárči rodina Vágnerovcov.

Najväčšia organizovaná akcia v histórii samostatného Slovenska pripadla na „dušičkový víkend“.

„Začali sme normálne o siedmej, zo stopäťdesiat testovaných bol jeden pozitívny,“ odpovedá nám Vladimír Krčméry v bielom ochrannom odeve počas testovania v Záhorskej Bystrici. Je sobota, desať hodín dopoludnia. Navštívili sme osem testovacích miest. Tu sú naše zistenia.

Život hasičského záchranára, učiteľky v škôlke, zdravotnej sestry či malej živnostníčky spája spoločný problém – potrebovali by byť lepšie informovaní o krokoch vlády. Ako zmenila pandémia osudy ľudí zo štyroch profesií, v ktorých si ťažko vezmete voľno?

„Na Oravu každý kašle a zrazu sa všetci pýtajú, prečo to tu vybuchlo,“ sťažuje sa nám zdravotnícky záchranár po príchode do Trstenej. Neželal si byť menovaný rovnako ako väčšina oslovených Oravčanov. Zdrojom nákazy sú podľa niektorých miestni františkáni.

Nový koronavírus najviac ohrozuje ľudí vo vysokom veku, ktorí žijú v inštitúciách. Až polovica doterajších slovenských obetí pandémie pochádza z tohto prostredia. Aj skúsenosti z Talianska a Španielska ukazujú, že ich ochrana musí byť prioritou.