Nie je nič horšie, ako meniť raňajšie rituály. Aspoň pre mňa nie. Keď mi niekto alebo niečo naruší môj obvyklý sled prebúdzacích, hygienických a raňajkovacích rutín, mám rozhasené nielen ráno, ale hneď celý deň.

Niet nič jednoduchšieho ako napísať internetovú petíciu bojujúcu za alebo proti ľubovoľnej sprostosti. Určite sa nájde dostatočné množstvo podobne postihnutých ľudí, čo sa pod ňu radi podpíšu.

Britským školákom sa možno predĺžia prázdniny. Píše sa to v krízovom scenári proti pandémii prasacej chrípky. Dôvod je jednoduchý, viac ako 60 percent nakazených prípadov tvoria práve školopovinné deti a pubertiaci.

Dnes už si na počítač môžete napojiť hocijaké bláznivé spotrebiče. Cez USB port si môžete zasvietiť lampu na stole, ovievať sa ventilátorom či prihrievať kávu.

Internet je často, ak nie vždy, prezentovaný ako celosvetová sieť, prípadne informačná diaľnica.

- Elena, je to normálne, že internet, čo bol navrhnutý, aby prežil atómový útok Sovietov, skolabuje, lebo v GTS kľakol jeden router? – napísal mi kamarát na margo niekoľkohodinového výpadku veľkej časti najväčších slovenských internetových stránok v deň, keď zomrel kráľ popu.

Britská spoločnosť chiropraktikov (BCA) zažalovala za verejné hanobenie a urážku na cti vedca a popularizátora vedy Simona Singha za to, že v apríli 2008 v Guardiane napísal okrem iného: „BCA... je uznávaným predstaviteľom chiropraktickej profesie a napriek tomu spokojne podporuje pseudoliečbu.“ Kameňom úrazu sa stalo slovíčko: pseudo (v angličtine bogus – pseudo, falošný, lživý).

Nedávno tu v .týždni Robo Žitňanský písal o tom, aké sú niektoré súčasné témy nefotogenické či priam neuchopiteľné obrazom, napríklad hospodárska kríza. Na druhej strane sú témy, ktoré ponúkajú veľa materiálu na fotenie, zvádzajú však aj renomovaných fotografov do bahna tých najstrašnejších fotografických klišé.