Pri filme sa bojíme, hoci sa nemusíme, pretože nie sme ohrození my, ale tí chudáci tam. Ten strach si niektorí doslova užívajú. Iní naopak, a ani po šťastnom konci žiadna katarzia neprichádza a naveky si z filmu odnesú do života svoje traumy.

Nejde nám teraz o tie evergreeny ako Tři oříšky pro Popelku, ktoré musíme pozerať, lebo by sa nám nerátali Vianoce, a aj tak nič iné nemáme na robote. Sú tu ešte filmy, v ktorých nás niečo priťahuje tak mocne, že sa ich nevieme nabažiť.

Prierez tvorbou maliara Erika Šilleho môžete až do konca októbra vidieť v Kunsthalle Bratislava pod názvom error. Na jeseň chystá výstavu v Prahe, na jar v Japonsku a práve nadšene číta jemne depresívny text od Beneho do ich spoločnej knihy.

Zomrel Štefan Nosáľ, choreograf, ktorý dokázal vybrať zo slovenského folklóru perly, očistiť ich od slamy a vytvoriť unikátne šperky, ktoré sme si s radosťou znárodnili.

Nesúhlasím s hystériou, ktorá označuje počítačové hry za príčinu agresie mladých mužov či ich asociálneho správania. Viac ma vystrašila najnovšia štúdia o rastúcej spokojnosti hráčov hier s ich životom.

Režisér Juraj Lehotský má za sebou premiéru nového hraného filmu Nina na karlovarskom festivale, momentálne film pripravuje do kinodistribúcie (21. septembra) a začína pracovať na novom filme. Tvrdí, že každý jeho pracovný deň je iný.

Rozplakať filmového diváka, to dokáže každý. Rozosmiať ho, to je skutočný kumšt. V našej letnej ankete sa tentoraz pýtame zaujímavých ľudí práve na takéto filmy, a to bez ohľadu na to, či sa smiali v duchu, alebo tak nahlas, až sa celé kino smialo na nich.

Málokto má šťastie, že ho obklopujú len príjemní ľudia. Treba si to šťastie vážiť a ak ho nemáme, treba sa pokúsiť ísť vlastným príkladom. Nevadí, keď sa ostatní netvária chápavo, pozitívny efekt to má. Na nich i na nás.

Sú filmy, ktoré nás hlboko zasiahnu, niektoré rozplačú, iné rozosmejú, možno aj úplne zmenia život. A presne na také sa budeme na tomto mieste pýtať zaujímavých ľudí. Začíname filmami, ktoré nás v živote najviac rozplakali.

Divadelný režisér Ondrej Spišák a principál Teatra Tatra sa teší, že už sú prázdniny, lebo nemusí vstávať s deťmi do školy. Po dlhom čase, keď režíroval najmä v poľských divadlách, ho na jeseň čaká čisto slovenská sezóna, bude režírovať v RND aj v SND.