Mariusz Szczygieł je ten poľský reportér, ktorý napísal knižku Gottland. Bol to veľký bestseller v Česku, pretože o ňom tá knižka je. No kniha vyšla aj v sedemnástich iných jazykoch. Vznikli podľa nej film aj divadelné predstavenie. Tentoraz Szczygieł skúmal čosi univerzálnejšie.

Svet sa mení a jeho premene zatiaľ celkom presne nerozumieme. Tej zmene nerozumejú štandardní politici, mainstreamové médiá ani politológovia, intelektuáli či analytici.

Uplynulý týždeň zaujali na slovenskej politickej scéne dve tváre. Jedna z nich je pritom verejnosti neznáma a druhá je notoricky známa. To, že pritiahli verejnú pozornosť v podobnom čase, má svoju logiku. Marek Gajdoš a Mikuláš Dzurinda.

Keď človek sleduje záznam z tej tlačovky, kde oproti desiatkam mikrofónov sedí vďaka ajurvéde výrazne schudnutý a omladený Marián Kočner v košeli posiatej značkami, má pocit, že sleduje televízny seriál. A pozerá ho už dlho.

Tak Marika Gombitová je už šesťdesiatnička. Svoje narodeniny oslávila celkom impozantne – v plnej hale bratislavského zimného štadióna a s viacerými prominentnými gratulantmi. 

Slovensko sa rozlúčilo so svojím prvým prezidentom v ére samostatnosti. Michal Kováč sa už stal historickou postavou, a s jeho predchodcami, ako aj s ním sa spája nejaký podivný prezidentský mýtus. Tak ako s Masarykom, Havlom, Tisom i Husákom.

Spolu so svojím bratrancom zakladal hnutie Obyčajní ľudia. Na rozdiel od Igora Matoviča nie je až taký šoumen, nie je konzervatívny človek a nemá politické, skôr exekutívne ambície. Na otázku, čo bude s hnutím, ak Matovič stratí mandát, nemá zatiaľ odpoveď.

Zo školských lavíc sme sa s Františkom Jozefom I. stretli najmä ako s panovníkom, ktorý Slovákov sklamal, ba dokonca zradil. A to dokonca nie raz, ale veľakrát. Napriek tomu sa cisár na slovenskom území tešil veľkej úcte.

Je možno paradoxné, že cisár František Jozef I. nie je pre dnešné generácie atraktívny ani tak svojím vládnutím, vojenským velením či politickými rozhodnutiami, ako skôr svojím manželstvom.

Nemal ani štyridsať, keď sa stal opátom v Jasove. Musí sa starať o kláštor, školu, komunitu. Niekedy má z toho skepsu, niekedy cíti radosť. Pre .týždeň píše stĺpčeky o žalmoch. Opát Martin Ambróz Štrbák.