Hoci sa možno Bruselu zdalo, že podpísanie asociačnej dohody medzi Ukrajinou a Európskou úniou je hotová vec, ruské médiá to videli inak – a ukázalo sa, že sa nemýlia.

Každý ho v košických županských voľbách považoval za outsidera. Mal za sebou iba ministraničku Vladimíra Palka a išiel kandidovať proti silnému košickému županovi Zdenkovi Trebuľovi. Ale dnes je v druhom kole a Smer znervóznel. Rudolf Bauer.

V Slovenskom národnom divadle majú novú a to výsostne politickú hru, ktorá má priblížiť deväťdesiate roky na Slovensku. Preto sa tam spomína Mečiar, Gaulieder, Remiáš aj únos prezidentovho syna. Karpatský thriller napísal publicista Eugen Gindl.

Keď príde november, opäť musí verejne spomínať, ako to bolo v osemdesiatom deviatom. Vie, že je čoraz ťažšie vysvetľovať mladým ľuďom, čo sa vtedy stalo. No nežije iba spomienkami, pracuje na niekoľkých vzrušujúcich projektoch, ktoré by rád dokončil. Fedor Gál.

Keď vyrazíte do Tešedíkova z Bratislavy, je to ako prechádzka národnou čítankou. Bernolákovo, Sládkovičovo, Matúškovo... No a potom Tešedíkovo, ktoré však chce byť opäť Peredom. Ficova vláda mu to nedovolila. Čo si o tom myslia miestni?

Keď v roku 2010 vyšla kniha Slávne vily Slovenska, bolo tu prirodzené očakávanie, že české vydavateľstvo Foibos Books urobí ďalšiu „slovenskú“ knihu a zmapuje bratislavské vily. Tak ako urobilo špeciálne vydanie pre Prahu a Brno. Lenže Foibos sa radšej vybral mapovať slávne vily do Slovinska, a preto ostalo voľné pole pre iných vydavateľov. Celkom logicky sa o slovo prihlásilo vydavateľstvo Marenčin PT, ktoré má kvalitnú edíciu kníh o Bratislave.

Pre celé generácie Bratislavčanov bola Dynamitka, Dimitrovka či najnovšie Istrochem len synonymom smradu a rozľahlého územia s dymiacimi komínmi či ošarpanými halami. Ale ten pohľad sa pomaličky mení.

Od pádu mečiarizmu prešlo neuveriteľných pätnásť rokov. Bolo to 30. októbra 1998, keď sa Vladimír Mečiar konečne nadobro porúčal z úradu vlády. Tí, čo si na ten čas ešte pamätajú, môžu si koncom októbra pietne zaspomínať.

Na čele nezávislého odborového zväzu sestier a pôrodných asistentiek stojí od jari príjemne sebavedomá sestra zo žilinskej neurochirugie. Rozpráva racionálne, vecne, ale keď hovorí o svojich umierajúcich pacientoch, rozhovor zrazu preruší a z očí jej tečú slzy. Monika Kavecká.

Prvý októbrový deň bola v bratislavskom sídle Spolku slovenských architektov otvorená výstava o tvorbe legendárneho Sdružení inženýrů a architektů Liberec, ktoré do dejín česko-slovenskej architektúry vošlo pod skratkou SIAL.