Nechcem teraz riešiť, či má byť Drucker minister vnútra. Skôr ma zaujalo to, že klasického krízového manažéra bez straníckeho pozadia už dosadzujeme aj na výsostne politické posty.

Keď v roku 1996 búrali na Mariánskom námestí v Žiline Weinwurmovu budovu, veľa protestov nebolo. Pamätám sa, ako zodpovedný miestny architekt iba bezmocne krčil plecami a bol celkom prekvapený, prečo sa vôbec pýtam na to búranie. 

Námestie SNP bolo opäť plné, ľudia prišli – a celkom si ten protest užívali. Organizácia protestov je čoraz lepšia. Je tu veľa emócií, rozumných návrhov, spievania, ale aj vtipu.

Už to chvíľu vyzeralo tak, že v piatok nebude také nutné ísť na nejakú demonštráciu. Veď o chvíľu sú predčasné voľby. Ale bola to ilúzia.

Tvrdí to Igor Matovič a chce spájať rôzne strany a straničky. Je to dobrý nápad? A je Matovič na to ten vhodný človek? Lebo Matovič zrejme myslí na to, že on bude nový Dzurinda.

Časť našej redakcie bola v sobotu v Štiavniku. Poklonili sme sa pred Jánovou rakvou, hodili sme do jeho hrobu vetvičku krušpánu a stisli ruku jeho užialeným rodičom.

Zažila som protesty v novembri 1989, protimečiarovské demonštrácie, protikorupčné akcie a dnes som zažila pochod na pamiatku Jána a Martiny.

Po prečítaní posledného článku Jána Kuciaka mi napadla jediná vec: tento štát si žiada totálnu rekonštrukciu. Veď tu zlyhali kľúčové inštitúcie, nehovoriac o ľudských zlyhaniach.

V Žiline sa vám môže prihodiť aj toto: chcete si ísť pozrieť, ako to vyzerá v obnovenej Novej synagóge, ale máte smolu. Je desať hodín dopoludnia a synagóga je zavretá, otvoria až o jednej.

Fico chce po desiatich rokoch odísť. Neporazený vo voľbách a dobrovoľne. Prečo sa rozhodol pre túto cestu odchodu? A ako sa jeho odchod líši od cesty Mikuláša Dzurindu, Ivety Radičovej či iných svetových lídrov?