Profesor Peter Staněk neovládol svoje emócie a v diskusnej relácii Slovenskej televízie najprv Ľudovítovi Kaníkovi odporučil držať „hubu“, potom svojho oponenta označil za chrapúňa a svoj hysterický výstup dokončil slovkom: „Hajzeľ!“ Kamery a mikrofóny ešte bežali, takže sa to nedalo nepočuť. Neskôr sa ukázalo, že Staněk sa nerozčúlil nad nejakou nebotyčnou lžou, ale nad pravdivou Kaníkovou poznámkou, že bol kedysi štátnym tajomníkom ministerstva financií.

Školy sú pre istú skupinu žien naozaj dobrým zamestnávateľom. Vidno to napríklad na tom, ako v školách pribúdajú ženy s pôvodne nepedagogickým vzdelaním, často vidno napríklad titul Ing. Ide o ženy, ktoré sa o učiteľstvo začali zaujímať až v momente, keď si založili rodinu.

Ste muž, žijete vo veľkom meste, kde platíte vysokú hypotéku za panelákový byt, ste živiteľom rodiny, no napriek tomu chcete ostať učiteľom, lebo táto práca je vám nadovšetko blízka. Asi to poznáte – pre vašich známych a priateľov ste idealistický blázon. Ale už nastal čas, aby sa to začalo meniť.

Nejako veľa čudných správ prichádza v posledných dňoch. Slabšie povahy môžu ľahko podľahnúť depresii, keď sa k zlým správam pridá aj jesenná hmla. Štrajkovať chcú učitelia, opäť sa pripomínajú so svojimi nárokmi nespokojní lekári, odchádzajú slušní investori a súdna moc reprezentovaná trojicou Harabin-Trnka-Macejková čoraz viac stráca nielen súdnosť, ale aj príčetnosť. Ale netreba vidieť všetko čierno.

Aj Cena ARCH, ktorú už pätnásť rokov udeľuje najlepšiemu architektonickému dielu časopis ARCH, tohto roku prekvapila.

Záborský bol síce ctižiadostivý človek túžiaci po uznaní, ale občas si volil pseudonymy. Svoju prvú významnú báseň ódu Na Slováku podpísal menom N. Magurský. V roku 1864 v almanachu Lipa vydal svoje divadelné hry Odboj zadunajských Slovákov a Arpádovci – pod pseudonymom Vojan Josifovič. Na stránke zaborsky.blogspot.sk, ktorá prináša podrobné informácie o Záborskom a jeho diele a ktorú pripravuje Timotej Kubiš, sa uvádzajú aj ďalšie pseudonymy: Filip Konôp, Parabola Drotár Fedor, Brindza Jánoš, Jano Metla, Füldenstein, Vilibald Graf von Habenichts Titularkaiser von Babylon und expectativer König der Republik Pohlen.

Ctižiadostivý, sebastredný, pracovitý a v spore takmer s celou svojou generáciou. Jeho konkurentom nebol nikto menší ako Ľudovít Štúr či Jozef M. Hurban. Nepodľahol ich charizme, kritizoval ich, sporil sa s nimi, a stal sa tak outsiderom štúrovskej doby. Napriek tomu neupadol do zabudnutia a dnes je možno zaujímavejší ako mnohí z tých, ktorí ho vysmievali. Narodil sa pred dvesto rokmi. Jonáš Záborský.

Ak niečo zásadné v slovenskej podnikateľskej sfére chýba, tak sú to silní lidri, ktorí zažili úspech v súkromnom biznise, a potom dostali aj využili príležitosť vo verejnej sfére. Ako Ľuboš Lopatka.

V Česku majú zaujímavý prípad. Bývalý novinár, teraz politik Radek John ohlásil návrat k žurnalistike, opäť vraj bude naháňať mafiánov či úplatných politikov. Zároveň však ostáva v parlamente.

Keď hovoríme o dobrom vzdelaní a o vplyve ľudí s prestížnymi školami na túto spoločnosť, nemôžeme obísť MGIMO. Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov bol do začiatku 80. rokov jedinou prestížnou vysokou školou, ktorú mohol ambiciózny a talentovaný študent zo socialistického Československa absolvovať. Záujem bol veľký, a zďaleka nestačilo mať dobré študijné výsledky. Na MGIMO bolo treba mať aj bezchybný ideologický profil. Stačil napríklad jeden emigrovaný príbuzný alebo otec vylúčný zo strany či veriaca mama – a študent nemal šancu. Časť študentov bola navyše vychovávaná v Moskve na špeciálne účely tajných služieb.