Každý rok sa u nás v dedine stavia v predvečer prvého mája na námestí máj, teda vyzdobený strom. Je to milá akcia, ale tohto roku mala zvláštnu pointu. Všetci sme totiž boli nechtiac na straníckej akcii.

Za čias vlády Roberta Fica sa médiá dostali do zvláštnej úlohy. Často nahrádzali opozíciu, ktorá namiesto toho, aby bola Ficovej garnitúre dôstojným súperom, riešila svoje vlastné problémy.

Ak by pred voľbami súčasnej vládnucej partii niečo zahralo do karát, tak by to bol nejaký medzinárodný úspech. Ale nedarí sa.

Priznám sa, s veľkými rozpakmi sledujem radikálne výmeny, ktoré sa udiali v Slovenskom národnom divadle po nástupe Ondreja Šotha do riaditeľskej stoličky SND.

Vždy pred voľbami sa to opakuje. Zopár novinárov sa rozhodne pre politickú kariéru. Ale na Slovensku tá kariéra zväčša nedopadne veľmi dobre.

Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých v predvolebnom čase, keď sa navyše zachvievajú základy Smeru, naozaj nezaujímajú nejaké tučniaky v košickej zoologickej záhrade. Lenže mňa to, čo sa tam udialo, úplne fascinuje. Také drzé použitie lži, také nehorázne obvinenie návštevníkov z krutosti, aby riaditeľ zakryl svoju neschopnosť, to je pre mňa naozaj šokujúce. Človek, ktorý vymyslel túto lož, nie je podľa mňa celkom v poriadku. Potešujúce je aspoň to, že v tomto prípade mala lož veľmi krátke nožičky.

Po neuveriteľných úmrtiach zvierat v košickej zoo, ktoré zaujali aj zahraničné médiá, riaditeľ Štefan Kollár konečne rezignoval na funkciu.

Predpokladal problémy eurozóny a bol proti tomu, aby sme euro prijali. Dnes hovorí, že sa z jeho problémov neteší. Juraj Karpiš.

Pohľad na to, ako sa v marci predávala slovenská tlač, môže robiť vládnucej koalícii vážne starosti.