Denník Pravda prežíva turbulentné časy. S novým majiteľom prišla aj nová šéfredaktorka so svojimi ľuďmi. A denník sa pred našimi očami mení. Čo je za tým?

Filmárom malo tohto roku začať svitať na lepšie časy. Kedysi pred osemnástimi rokmi vznikla myšlienka na nezávislý verejnoprávny fond, napĺňaný peniazmi z rôznych zdrojov, ktorý by financoval dobré filmy. Fond je dnes realitou. Lenže akou?

V prvom sčítaní ľudu v roku 1919 sa v našej obci k československej národnosti prihlásilo 93 ľudí, Maďarov bolo 1 362.

Posledný marcový piatok sa na ministerstve kultúry zišla výberová komisia - a napokon po niekoľkohodinovom boji v podvečer zvolila nového generálneho riaditeľa SND. Stal sa ním šéf košického baletu Ondrej Šoth.

Ocitla som sa v Poprade. Bol obyčajný marcový večer, pracovný týždeň, centrum podtatranského mestečka. Bolo krátko po siedmej hodine večer a ja som zistila, že na centrálnom námestí je úplne pusto, všetko okolo pozatvárané a na námestí sa tmolím len ja a jedna bezradná poľská rodina, ktorá si chcela kúpiť nejaké potraviny.

V poslednom čase som dostala niekoľko dobre mienených odporúčaní od svojich priateľov a známych, že si musím prečítať knihu Toma Hodgkinsona: Líný rodič (v slovenskom vydaní je to preložené trošku jemnejšie a nepresnejšie ako Pohodoví rodičia). Konečne vraj niekto dostal rozum.

Denník Pravda nemá šťastie na majiteľov. Najprv to bola Komunistická strana, potom chvíľu zamestnanci Pravdy, od ktorých akcie odkúpil Juraj Široký, známy nielen svojou aktivitou pre Štátnu bezpečnosť, ale aj ako jeden z otcov-zakladateľov Smeru. No a v roku 2006 vstúpila do Pravdy britská mediálna skupina Northclife International, ktorá vyzerala ako štandardné riešenie. Lenže britská mediálna skupina sa k Pravde akoby ani nehlásila. Akoby len skúšala, či sa na tom dá niečo zarobiť. Keď sme nedávno chceli hovoriť so zástupcom vydavateľa, veľmi nebolo s kým.

Dve ženy trávia dôchodok opatrovaním svojich starých nevládnych matiek. Ich predstava, že si po skončení aktívnej pracovnej kariéry a po tom, čo odchovali deti, budú užívať, že budú cestovať, vzdelávať sa, pestovať priateľstvá, sa rozsypala.

Určite aj vám prišiel mail, ktorého predmet má názov Reprezentácia Slovenska v zahraničí. Je to ten mail od anonymnej Petry, ktorá kritizuje Slovenský reprezentačný dom na olympiáde vo Vancouveri.

Pred dvadsiatimi rokmi spoluzakladal kníhkupectvo, ktoré je dodnes kultovým priestorom pre ľudí milujúcich dobrodružstvo myslenia. Dvadsať rokov to kníhkupectvo vedie a vlastní. Nemá veľmi chuť na oslavy, ale nie je ani nespokojný. Vladimír Michal.