Začiatkom februára som si v sobotňajšej prílohe SME prečítala stĺpček Mira Čárskeho, ktorý kritizoval aktivitstov bojujúcich proti erotickému salónu v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke. Ten stĺpček sa mi nezdal celkom najvydarenejší, ale pomyslela som si iba to, čo platí o každom autorovi: nie každý deň je nedeľa.

V kinách už ide ďalší celovečerný slovenský dokument. Režisér Peter Begányi prináša tému, ktorú už čiastočne načal vo svojej študentskej prvotine Pornoromantik.

Minulý rok prebehlo na Slovensku viacero významnejších petičných akcií. Pripomeňme si stručne tie najdôležitejšie.

Vlani na jar hlásili Lesy SR, teda štátny podnik spravujúci viac ako polovicu slovenských lesov, že sú vinou krízy v katastrofálnom stave. Vládni úradníci dostali na stôl analýzu a návrh, aby štát okamžite zasiahol a požičal podniku peniaze.

Dá sa povedať, že SNS je akýmsi priekopníkom straníckych televízií na Slovensku. Zatiaľ čo ostatné strany s vlastnými programami na internete robia len prvé krôčiky, slotovci už kráčajú s Internetovou televíziou SNS odvážne dopredu.

Psychológovia, mudrujúci nad rozpadajúcimi sa manželstvami, odporúčajú, aby sa v domácnostiach rovnomernejšie delili úlohy.

Búrlivú diskusiu o kvalite slovenskej gastronómie a tunajších reštauračných službách rozvíril nedávno nemecký kuchár a majiteľ reštaurácií Pavel Pospíšil, ktorý nám na rovinu odkázal: Je to katastrofa. Má pravdu?

Do nového roka vstupovala slovenská kultúra v mierne bizarnej situácii. Na čele troch erbových ustanovizní –Slovenskej národnej galérii, Slovenského národného múzea či Slovenského národného divadla – boli iba provizórni riaditelia.

Keď za Dzurindových vlád vznikali prvé súkromné vysoké školy, mal to byť pre vzdelanosť na Slovensku prísľub lepších časov. Otvorenejší trh zvýšil dostupnosť vzdelania, čo bol jeden z hlavných cieľov. Ale kvalita upadala. Kde sa stala chyba?