Pri počúvaní posledných neoblomných vyjadrení Roberta Fica a Petra Kažimíra ku gréckej fraške sa zdá, že ústami premiéra prehovára Richard Sulík spred niekoľkých rokov, kým ústami ministra financií azda samotný Milton Friedman.

Muži i ženy s rôznymi agendami podstupovali počas stáročí strádanie, väzenie, mučenie i smrť. A to všetko len preto, že im tak diktovalo svedomie.

Muži i ženy s rôznymi agendami podstupovali počas stáročí strádanie, väzenie, mučenie i smrť. A to všetko len preto, že im tak diktovalo svedomie. Fenomén svedomia je v dejinách Západu natoľko ústredný, že by nemal chýbať v žiadnom zozname faktorov, ktoré utvárali našu civilizáciu.

Rokovania s Gréckom uviazli na bode, ktorý by sa dal opísať ako „ani z voza, ani na voz“. Alexisovi Tsiprasovi chýbala v Európe protiváha, akou bol Vladimírovi Mečiarovi Václav Klaus.

Nekonečné rokovania s Gréckom o riešení jeho dlhových problémov sa dostali do fázy, keď v nich ide už len o odďaľovanie nevyhnutného. Bude v nadväznosti na grécku krízu spoločná európska mena demaskovaná ako utopický projekt, vyžadujúci si svoju „perestrojku“?

V novom .týždni si okrem iného môžete prečítať reportáž zo švédskeho mestečka Älmhult, domova spoločnosti IKEA. Úspech tejto značky je sám o sebe pozoruhodný. No nás zaujímali aj inšpirujúce prvky švédskeho modelu, ktoré rast podobných firiem umožňujú.

Internetom sa šíri jeden z tých vtipných obrázkov s názvom Ako vidia Slováci Európu. Nachádza sa na ňom mapa starého kontinentu, no namiesto názvov krajín je každý národ označený nejakým stereotypom. Na mieste, kde sa rozkladá Švédsko, svieti veľký nápis „IKEA“.

Napoleonské vojny v rokoch 1803 až 1815 uvrhli Európu do krvavého kúpeľa, ktorý plynulo nadväzoval na vojny s revolučným Francúzskom. Milióny ľudí zaplatili životom za ctižiadosť jedného Korzičana. A jeho vojnové ťaženia sa dotkli aj územia dnešného Slovenska.

Po nápade s povinnými kvótami na utečencov prichádzajú európske elity s ďalšími od reality odtrhnutými návrhmi. Pod pláštikom „sociálnej únie“ sa podľa ministrov hospodárstva Nemecka a Francúzska má eurozóna radikálne centralizovať.

Smer predstavil svoj druhý balíček sociálnych opatrení. Politicky ho možno vykladať na jednej strane ako legitímny pokus ľavicovej vlády zlepšiť postavenie istých skupín občanov, no na druhej strane aj ako snahu kupovať si voličov. Dáva však zmysel z hľadiska ekonomiky?